Malé veľké rozhodnutie

Už tradične otvárame našu sezónu Jarným Trojkopčiakom. Za jednu noc prejdeme tri vrchy, nájdeme úlohy a vraciame sa zničení sp(a/ä)ť. Jednoduché. Ale fascinujúce. Les má v noci svoje čaro. Miesta, ktoré sú cez deň také obyčajné a známe sa v noci stávajú tajomnými a nebezpečnými zákutiami. Ľudia majú zrazu k sebe veľmi blízko a cítiť ich radosť z toho, že v tom môžu byť spolu.

Aj tento rok sme sa chystali. A malo nás byť skoro desať. Celý večer ale veľmi pršalo a tak sme sa rozhodli, že tento rok pochod rušíme. A to rozhodnutie sa nerodilo ľahko.

A už vôbec nie v hlavách tých, o ktorých je známe, že sú nepremokaví a náchylní na každú "hovadinu" a extrémnu aktivitu. Niečo takéto sme kvôli počasiu zrušili snáď prvýkrát. Mám taký zvláštny pocit. Na jednej strane teraz neprší a ja si búcham hlavu o klávesnicu (inak je umenie triafať tak jednotlivé klávesy...), na strane druhej mám celkom dobrý pocit, že sme sa rozhodli hlavou a nie srdcom či niečím iným.

Hnevá ma, že som musel obetovať večer, ktorý by som inak strávil určite príjemnejšie, a nakoniec z toho nič nebolo. Hnevá ma, že prestalo pršať a keby sme spravili rozhodnutie o hodinu neskôr, bolo by iné. Ale som aj rád, že sme sa rozhodli. A že musíme niesť následky nášho rzhodnutia. Lebo nás to posúva. A my rastieme viac ako po daždi ... snáď ...