Dnes je pracovať popri štúdiu moderné. A myslím, že oblasť informačných technológií je v tomto ešte ďalej, keďže dopyt po kvalifikovaných odborníkoch ešte stále prevyšuje ich ponuku. Preto nie je pre študenta vysokej školy bez titulu a veľkých skúseností problém nájsť si prácu v odbore, ktorá je viac či menej odborná. Trendom je nájsť si prácu, ktorá bude prinášať na študentské pomery nevídaný zisk a skúsenosti veľmi vhodné pre ďalšie budovanie kariéry. Ale ...
To všetko je pekné a znie to pre mladého ambiciózneho človeka, za ktorého sa pokladám aj ja, veľmi lákavo. Má to však aj druhú stránku, ktorú pozorujem na mojich pracujúcich spolužiakoch čoraz viac. Ich život sa zúžil naozaj len na školu a pracovné povinnosti, prípadne nejakú "krčmovo-diskotékovú" zábavu po nociach. Nosia síce drahé vybavenie, počítače a telefóny zapožičané z kadejakých firiem, ale akoby už zabudli na to, že pred pár mesiacmi ešte boli deťmi.
Pamätám sa, ako som ako malý pozeral s obdivom na pätnásťročných chalanov, ktorí si smelo vykračovali po ulici a neskutočne som túžil po občianskom preukaze. Neskôr som sa nevedel dočkať chvíle osemnástky a zákonom stanovenej plnoletosti. V skutočnosti nebol ani jeden z týchto momentov prelomovým v mojom živote a veľa vecí ostalo nezmenených. V kútiku duše som ale vždy túžil ukázať, že som už ďalej ako rovesníci a že údaj o mojom veku je prakticky podhodnotený.
Neviem, či je to o tejto túžbe ukázať, že sme už skutočne dospelí a vieme sa bez problémov pohybovať vo veľkom svete trhu práce a peňazí. Neviem, či práca, ktorú robia moji spolužiaci, napĺňa niektorého z nich vnútorným uspokojením. Nemyslím si ale, že je dobré ak človek obetuje všetok svoj čas zháňaniu peňazí, od ktorých nie je častokrát vôbec závislý. (Chápem, že sú aj prípady, kedy sa treba o seba finančne postarať, ale väčšinu z nás ešte stále živia rodičia.)
Mne by chýbali chvíle strávené s človekom, na ktorom mi záleží, chvíle strávené naháňaním lopty po ihrisku, výletmi s priateľmi, hrou s deťmi, hraním na gitare, lezením po skalách a vôbec činnosťami, ktoré sú o niečom inom ako o infromatike a programovaní. Chýbal by mi ten bezstarostný detský pohľad na svet, tá sloboda a možnosť rozhodnúť sa čo so svojím voľným časom.
Všetci pracujú. Mám začať aj ja? Možno je to hlúpe, ale ja ešte nechcem takto dospieť. Nechcem robiť veci len preto, že ich robia všetci. Chcem čo najdlhšie zažívať slobodu malého veľkého dieťaťa.
