Nie, nebol to žiaden zlodej bola to noha toho dievčaťa, ktoré si od únavy ľahlo na sedadla, a ako si v spánku natiahla nohy, tak ma nimi zasiahla. Prebudila sa a začala sa ospravedlňovať. Prišiel som k nej a polohlasne, aby som nezobudil ostatných cestujúcich a súčasne, aby som prehlušil lomoz starej Karosy som jej povedal: „Slečna, len sa pokojne natiahnite, ja si sadnem o sedadlo dopredu.“ Bolo vidieť, že je veľmi prekvapená. Keďže bolo dosť chladno a počas spánku klesne človeku telesná teplota, opýtal som sa či sa nechce prikryť a ponúkol jej svoju vetrovku. Zmohla sa na úsmev, súhlasné pokývanie hlavou a vetu: „Ďakujem, je to od Vás veľmi milé.“ Keď som si sadol na svoje nové sedadlo, mimovoľne mi prebehol po tvári úsmev. Hoci miesto vedľa mňa bolo prázdne, cítil som ako si ku mne prisadlo to, čo som už dávno nestretol - Šťastie.
Táto situácia z prázdnin sa mi vybavila po tom, ako som dočítal príbeh ktorý mi prišiel mailom. Ponúknem Vám ho v plnom znení:
„ Jedna mladá žena dostala kyticu nádherných ruží s lístkom kde bolo napísané – od osoby, ktorá ťa má rada. Chýbal však podpis. Bola slobodná. V myšlienkach prebehla mužmi, s ktorými sa stretla vo svojom živote: staré vyhasnuté lásky, nové známosti. Bola to azda mama, otec? Kolegovia zo zamestnania? Mysľou jej preletel celý zoznam. Nakoniec zatelefonovala priateľke, aby jej pomohla rozlúštiť tajomstvo. Priateľkina veta ju priviedla na myšlienku.
„Povedz, neposlala si mi tie kvety ty?“
„Áno, ja.“
„Prečo?“
„Lebo poslednýkrát, keď sme sa zhovárali, si nemala dobrú náladu. Chcela som, aby si jeden deň myslela na všetkých ľudí, ktorí ťa majú radi.“
Uvedomil som si, že urobiť radosť inému – hoci aj úplne neznámemu človeku a byť z toho šťastný nie je vôbec ťažké. Čo je vlastne Šťastie? Nemám na mysli to „šťastie“, ktoré cítite vtedy ak ste po dobrom obede, vtedy keď vyhrá Vaše obľúbené družstvo, alebo ak Váš sused nevyhral v športke a Vy ste z toho šťastný - veď keď sa nepodarilo vyhrať Vám, tak aspoň ani jemu... Mám na mysli to šťastie, ktoré Vás naplní, ak urobíte druhému radosť bez toho, aby ste za to niečo čakali, keď dokážete na chvíľu prestať myslieť na seba a zaujímať sa o ľudí okolo Vás. To Šťastie, ktoré keď Vás stretne tak sa vám zdá, že slnko svieti jasnejšie, vzduch je čistejší, od radosti sa Vám chce kričať, objať sa so životom a povedať mu, že skutočne má zmysel...
Skúste si spomenúť, kedy ste naposledy zažili taký pocit? Možno to bolo veľmi dávno a možno ho niektorí ešte ani nezažili. Ak ste ho nezažili, neviete si predstaviť o čo ste prišli. Ale vždy je čas to napraviť. Možno už zajtra si s Vami Šťastie potyká. Skúste sa napríklad usmiať na predavačku v novinovom stánku, pri nákupe namrzenej predavačke zaželať príjemný deň, uvoľniť v autobuse miesto, kolegu v práci sa spýtať čo ho trápi, manželke kúpiť kvety, opýtať sa detí ako bolo v škole... Nehľadajme Šťastie v hrdinských skutkoch a kozmických diaľavách. Je celkom blízko nás, v našom bežnom živote a dychtivo čaká na stretnutie s nami. Len mu dajme šancu, lebo Ono sa nikomu vnucovať nebude...
Keď som v Nitre o piatej ráno celý premrznutý vystúpil do chladného rána bol som šťastný. Aj obyčajná káva, ktorú som už o hodinu pochlipkával v jednom bufete, chutila akosi lepšie. A predo mnou sa otváral jeden nádherný deň.
Drahí čitatelia, dovoľte mi teda na záver popriať Vám všetko dobre a v živote: veľa Šťastia, priatelia!
