Ústava Slovenskej republiky č.460/1992 zb. čl. 26
(1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
(2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu...
(3) Cenzúra sa zakazuje.
(4) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
Niesom si vedomý porušenia základných ľudských práv a slobôd, roznecovania rasovej nenávisti, či nekultúrneho vyjadrovania sa (viď moje príspevky v diskusiách pod nickom senky1984). Poukazovanie na problémy spoločnosti podľa mňa nepatrí medzi veci, ktoré by mali byť z rôznych príčin sankciované! Žiaľ v článku: „Ako sa riešia lúpežné prepadnutia, alebo príbeh o imunite Rómov“ to podľa môjho názoru bolo. Uvádzam príklad komunikácie s jedným z „adminov“:
(17. 4. 2008 19:52:57)
„ Výber SME sú blogy, ktoré považuje Sme.sk za prínosné, ďalej je to o dodržiavaní pravidiel, kultivovanej komunikácii v diskusiách a kvalite textov (ktorú zmerať nevieme, preto rozhodujeme subjektívne). Vzhľadom k tomu, že je možné, že prop.sk prevzal článok bez tvojho vedomia, a k tomu že máš naozaj naštudované to, o čom píšeš, sa teraz admini po vzájomnej komunikácii dohodli, že tvoj blog predsa len môže byť vo Výbere SME a už sa tak aj stalo.“
(18. 4. 2008 11:52:01)
„Ospravedlňujem sa za zmätky, ale musím ti oznámiť, že po dnešnej porade adminov s hlavným správcom bol tvoj blog predsa len daný mimo Výber SME. Peter M. (admin)“
Bol som upozornený aby som ďalej nepublikoval. Pýtate sa prečo napriek tomu píšem? Jeden môj obľúbený autor raz napísal: „...nik nezačne piť s tým, že skončí ako alkoholik. A nik nezačne drogovať s tým, že skončí ako narkoman...“ A ja by som k tomu dodal, nik nezačne písať, (ak ho to baví) s tým, že skončí ako „bloger“.
Myslím si, že ešte stále mám ľuďom čo povedať. Moje súkromné štatistiky za šesť mesiacov môjho pôsobenia na blogu o tom svedčia:
- čitateľnosť: 36 016 ľudí
- finančné ohodnotenie za článok od sme.sk
- najvyššie dosiahnutá karma: cez 46,0
- súčet reakcií: 1050
- počet získaných priateľov cez blog: veľký a nevyčísliteľný
- počet získaných nepriateľov cez blog: ešte väčší
Toto je môj osobný spomienkový článok. Áno nebude mať vysokú karmu a ani čitateľnosť, ale to je to posledné o čo mi ide. Osobne si myslím, že ešte dokážem ľudí osloviť a niečím zaujať. Ak oslovím čo len jedného človeka, moje poslanie na blogu má zmysel.
