To nie je výmysel nejakého slovenského či iného rodoľuba, ale citát z Charty o pôde, ktorú prijalo Valné zhromaždenie Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo pri OSN. No napriek tomu, že najmä súčasný premiér sa rád ukazuje v lánoch obilia a ešte radšej hovorí o potravinovej bezpečnosti Slovenska, pohľad na fakty nesvedčí o tom, že by išlo aj o činy, a nielen o gestá.
Prudký úbytok poľnohospodárskej pôdy sa totiž nezastavil ani v posledných rokoch. Aj vlani z nej ubudlo vyše 7300 hektárov. Pritom potenciál zvyšovania životnej úrovne slovenského vidieka a rastu zamestnanosti ponúka práve poľnohospodárstvo. Preto však treba niečo aj urobiť. Zastavenie znižovania výmery poľnohospodárskej pôdy, ktorá sa od roku 1950 scvrkla o 380-tisíc hektárov by malo byť prvým krokom.
Poľnohospodárska pôda je limitovaný a ľahko zničiteľný prírodný zdroj. Okrem výmery z nej ubúda aj organická hmota a kontinuálne klesá jej produkčný potenciál.
V kontexte týchto faktov, musí byť prioritou ochrana pôľnohospodárskej pôdy pred jej vyňatím na nepoľnohospodárske účely, proti poškodeniu poľnohospodárskou činnosťou, eróziou, znečistením a degradáciou. Nehovoriac o sprísnení sankcií za porušenie legislatívnych opatrení na ochranu poľnohospodárskej pôdy, ktoré sa mali presadiť už dávno. To by však nesmeli byť v hre iné záujmy.
Ak by bol ministrom poľnohospodárstva odborník, vedel by, že nevyhnutnosťou je urýchlenie ukončenia pozemkových úprav a vysporiadanie majetkových vzťahov k poľnohospodárskej pôde. Pôdny fond Slovenska je vlastnícky mimoriadne roztrieštený, čo zhoršuje možnosti jeho využitia, sťažuje začatie podnikania na pôde a následné investovanie. V súčasnosti je na Slovensku podiel scelenej pôdy na jej celkovej výmere len 10 %. Dnes platný zákon o verejnom obstarávaní zrýchlenie procesu sceľovania pozemkov neumožňuje. Ja ako odborník zaoberajúci sa dlhé roky poľnohospodárstvom, však považujem za riešenie zriadenie odbornej komisie, ktorá by vybrala zhotoviteľov na základe odbornosti priamym zadaním.
Aby bol poľnohospodársky pôdny fond na Slovenku lepšie využívaný, bolo by tiež treba zjednodušiť prístup k poľnohospodárskej pôde mladým, malým a rodinným farmárom. S tým, že by sa zmluvne zaviazali využívať tieto poľnohospodárske pozemky na špeciálnu rastlinnú a živočíšnu výrobu stimulujúcu zamestnanosť. Tieto kroky by si, samozrejme, žiadali legislatívnu zmenu podmienok prednostného práva doterajších nájomcov pozemkov v správe a nakladaní SPF.
Pôda je národným bohatstvom. Starať sa o ňu a pracovať na nej by preto mali ľudia, ktorí k nej majú vzťah. A to platí tak pre ministra, ako pre farmára, či najatého traktoristu, ktorý to pole poorie.
Ak sa vám blog páči, môžete zaň zahlasovať na vybrali.sme.sk. Ďakujem.
