Ak neurobia naozaj vážny „prúser“, nič im nehrozí. Štátna správa je taká zbyrokratizovaná, že ak chce niekto niečo urobiť, musí predtým prekonať toľko prekážok, že na vykonanie samotnej činnosti mu už neostane čas, energia ani chuť.
Slovensko má podľa Medzinárodnej organizácie práce ILO druhý najvyšší počet štátnych úradníkov na obyvateľa v Európskej únii, predbehlo ho iba úradnícke Luxembursko.
Platy v štátnej správe nedosahujú závratné sumy. Ale každý, kto prešiel súkromnou firmou by povedal, že vzhľadom na podávané výkony sú na tom verejní a štátni zamestnanci veľmi dobre.
Ľudia, ktorí sa v štátnych inštitúciách ocitnú po tom, ako boli zvyknutí zarábať si na živobytie v súkromnom sektore, sa nestačia čudovať. Nehovoriac o tom, že zákony, prijaté na ochranu pracujúcich pred maniermi zamestnávateľov nájdu svoje uplatnenie najmä v štátnom a verejnom sektore. Tu sa ľudia báť nemusia. Potreboval by ich zamestnávateľ preradiť, prípadne im zmeniť pracovnú náplň, lebo majú plniť aj iné úlohy ako doteraz? Jedine cez ich mŕtvolu. A ak nič nepomôže, odchod na dlhodobú péenku určite áno. Naozaj by ma zaujímala štatistika, koľko strávia na PN štátni a verejní zamestnanci v porovnaní so zamestnancami súkromných firiem.
A keď má odísť štátny či verejný zamestnanec, ktorý už aj tak presluhuje, do dôchodku, to sa ešte len začne dráma. Ešte, že ho súčasná vláda podržala a návrh, aby dôchodcovia pracujúci v štátnej správe museli v určitom veku odísť, neprešiel. Veď načo ich vymeniť za mladých, ktorí sa môžu najprv naučiť žiť ako nezamestnaní?
Rozoberať správanie sa úradníkov k občanom, z daní ktorých žijú, je zbytočné. Všetci s tým máme skúsenosť a niekedy už ani nedúfame, že sa to zmení.
Možno by nebolo od veci, keby jednou z podmienok prijatia do štátnych či verejných služieb bolo, že adept už musí mať najmenej dvojročnú prax v súkromnej firme.
Ani vláde by nezaškodilo inovovať svoje štruktúry, aby sa zbavila historických prežitkov, vysokých nákladov a duplicity. Zlučovaním kompetencií jednotlivých ministerstiev je možné zrušiť najmenej päť zo súčasných 13 ministerstiev.
Na koniec už len jeden starý židovský vtip: Kohnova manželka Sára v noci zomrela. Pan Kohn zavolal doktora, aby vystavil úmrtný list. Doktor prišiel, prezrel nebožku, zavolal Kohna a začal mu vyčítať: „Pán Kohn, prosím vás, čo to má znamenať? Veď tá vaša žena musela strašne trpieť! Kým zomrela, musela mať strašné bolesti. Musela sa predsa sťažovať. Prečo ste ma nezavolali? Musela predsa niečo hovoriť!“ „Nó, hovorila, že je jej nejako špatne, ale pán doktor, povedzte úprimne: Komu je dnes dobre?“
Na takom Slovensku je dobre napríklad štátnym zamestnancom. A my ostatní to trpíme.
P. S. Ak niekto nevie, čo je pamflet, tak to je v podstate útočný výsmešný krátky spisok alebo hanopis.
Ak sa vám blog páčil, môžete zaň zahlasovať na vybrali.sme.sk. Ďakujem.
