A je to tak doteraz. Napriek tomu, že práve prostredníctvom poľnohospodárstva by bolo možné vyriešiť mnohé pálčivé problémy Slovenska. Napríklad vysokú nezamestnanosť.
Na Slovensku je najväčšia nezamestnanosť a chudoba na vidieku. Pritom tu žije viac obyvateľov, ako v mestách. Vo vyspelých krajinách je situácia opačná – na vidieku je nezamestnanosť podstatne nižšia, pretože množstvo ľudí sa živí poľnohospodárstvom. A dokonca je to in.
Slovenský vidiek však nielenže ustrnul niekde v osemdesiatych rokoch minulého storočia, ale išli sme ešte ďalej – Slovenská republika je v rámci Európskej únie lídrom v znižovaní počtu ľudí pracujúcich v tejto oblasti. V agrárnom sektore dnes pracuje len 2,2 percenta všetkých zamestnaných. Najhoršie zo všetkých krajín únie sme na tom aj v ziskovosti poľnohospodárstva – kým u nás je čistý zisk z podnikania na 1 hektári 21 eur, priemer je 539 eur. Tieto a mnohé ďalšie znepokojivé fakty zverejnil Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva v materiáli Ekonomické parametre slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva v kontexte štátov EÚ.
Ak by vládnucim politikom naozaj záležalo na všetkých obyvateľoch Slovenska, pracovali by na tom, aby sa z poľnohospodárstva stala oblasť podnikania, ktorá je in. Predpokladom rozvoja celej krajiny sú totiž sebestačné regióny a vyrovnávanie priepastných rozdielov medzi nimi. Cestou je návrat k tradičnému obhospodarovaniu pôdy, zadefinovanie štatútu farmára a farmárskej rodiny a podpora rodinného podnikania na vidieku.
Na to, aby slovenský agrosektor ožil a opäť sa stal významným zamestnávateľom, netreba miliardové investície – stačí správne využívať peniaze z eurofondov, upraviť legislatívu a zjednodušiť život agropodnikateľom. Pomohlo by zjednodušenie legislatívy pri predaji z dvora, zaviesť štatút mikropodnikania, vytvoriť zákonnú normu pre vznik tradície rodinného podnikania. Dôležité je tiež vytvorenie siete regionálnych rozvojových agentúr, ktoré by na základe znalosti prostredia a potrieb regiónu vedeli identifikovať projektové zámery a vhodných investorov.
V poľnohospodárstve je priestor na vytvorenie tisícok až desaťtisícok pracovných miest. Uplatnenie na trhu práce by našli najmä ľudia z lokalít s vysokou nezamestnanosťou bez nutnosti vycestovať za prácou do vzdialených regiónov. No aby sa tak stalo, musela by mať o to vláda záujem a muselo by jej záležať na tom, aby mal poľnohospodársky sektor pod kuratelou schopný človek. Človek, ktorý sa poľnohospodárstvu rozumie, má pôdu a všetko, čo s ňou súvisí rád, ktorý to myslí vážne aj s otázkou potravinovej bezpečnosti a nejde mu len o svoje (stranícke kšefty).
Tak by to malo byť, ale pri súčasnej situácii nebude. Možno aj preto, že poľnohospodárstvo na Slovensku nie je in. Je, ktovieprečo, out.
Ak sa vám blog páčil, môžete zaň zahlasovať na vybrali.sme.sk. Ďakujem.
