Tá istá „pesnička“ každý rok bez výsledku. Odborníci vedia, učitelia vedia, odborári vedia, iba vôľa na zjednotenie riadenia a financovania chýba. Ale pesnička je už obohratá a ľudia ju už odmietajú spievať a čo je horšie, aj počúvať.
Stále viac mladých absolventov stredných škôl si podáva prihlášky na vysoké školy v zahraničí, najmä v Českej republike, kde väčšina z nich ostáva žiť a naša vláda je „smutná z odlivu mozgov“. Ak sa náhodou na tzv. lákavú finančnú ponuku niekto vráti, uteká zas preč.
Učiteľská komunita je frustrovaná z nezmyselných a nič neprinášajúcich deforiem/reforiem, v ktorých sa ministri školstva, niekedy aj traja za tri roky, predbiehajú. Skutočné problémy školstva však nikto nerieši.
A čo verejnosť? Už nespieva pieseň a nechce tú pieseň ani počúvať. Vypína rádio a televíziu, v ktorých neustále jednostranne hovoria, aká je ta pieseň dobrá a úspešná. Začína hľadať „silného vodcu“, ktorý urobí „poriadok“ v krajine plnej korupcie, klientelizmu a zámerne vyvolávaného chaosu.
Nepotrebujeme nekonečne analýzy bez relevantného výsledku, nepotrebujeme návrhy reforiem do „šuplíka“, nepotrebujeme vytvárať tímy odborníkov, bez vplyvu na zmenu. Slovenské školstvo padá voľným pádom stále nižšie.
Odborníci vedia, učitelia vedia, odborári vedia, iba vôľa na zjednotenie riadenia a financovania chýba. Urobte konečne prvý systémový krok.
