Akékoľvek programy a opatrenia vlády týkajúce sa regionálneho rozvoja nebudú úspešné, ak do ich implementácie nebude zapojená efektívnym spôsobom verejná správa a územná samospráva.
Je zjavné, že efektívna verejná správa a s ňou prepojená územná samospráva je jedným z dôležitých kľúčov dobrého spravovania štátu a regionálneho rozvoja. Stav verejnej správy a územnej samosprávy, ich (ne)efektivita, vzájomné prepojenie a koordinácia, jemne povedané, nie sú v dobrom stave. Rozdrobenosť samosprávy na úrovni obcí, kompetencie prenesené bez zabezpečenia financovania, územné členenie urobené na základe subjektívnych politických záujmov a nie odborných kritérií, volebný systém, ktorý neberie do úvahy zastúpenie regiónov. Toto je len pár dôvodov, prečo je reforma verejnej správy veľmi potrebná.
Na Slovensku máme 2890 samosprávnych obcí, z toho 141 miest, 79 okresov a 8 samosprávnych krajov. S veľkým počtom obcí je ťažké hýbať, nakoľko ukotvenie samostatnosti obcí a dôležitosti zachovania vlastnej samosprávy je v povedomí ich obyvateľov veľmi silné. Je potrebné rozumne nastaviť, ktoré samosprávne kompetencie, prípadne prenesené kompetencie verejnej správy sú schopné zvládnuť aj tie najmenšie obce a vytvoriť pre to podmienky. Zároveň je potrebné vytvoriť motivačné mechanizmy, aby sa obce pri výkone ďalších kompetencií spájali.
Zdroj: https://www.minv.sk/?uzemne-a-spravne-usporiadanie-slovenskej-republiky
Dedičstvo
Na úrovni okresov a krajov sa potýkame s nezmyselným územným členením, ktoré nám tu ostalo ešte z mečiarovských čias spolu s jedným volebným obvodom pre parlamentné voľby. Som presvedčený, že bez zmeny tohto nezmyselného členenia môžeme na efektívnu verejnú správu zabudnúť.
Ako geograf môžem zodpovedne prehlásiť, že územné členenie na existujúce okresy ide proti všetkým princípom členenia na regióny (tzv. regionálnej taxonómie) a je exemplárnym príkladom, ako sa to v praxi nemá robiť. Základný princíp porovnateľnosti veľkosti územných jednotiek na jednej úrovni nebol rešpektovaný. Existujúce okresy boli ustanovené najmä kvôli „flekom“ pre členov vtedajšieho HZDS na okresných úradoch. Inak sa to nedá vysvetliť, keďže na juhu okresy s prevažne maďarskou menšinou ostali nezmenené od roku 1960, kým tie severnejšie sa rozdelili na menšie. Vďaka tomu máme na jednej strane deväť okresov s menej ako 20 obcami a dva okresy s viac ako 100 obcami. Máme tri okresy, ktoré nedosahujú ani 20 tisíc obyvateľov (Medzilaborce s 12 tisíc obyvateľmi a 23 obcami, Banská Štiavnica so 16 tisíc obyvateľmi a 15 obcami a Turčianske Teplice so 16 tisíc obyvateľmi a 26 obcami), kým na druhej strane máme deväť okresov (okrem okresov s krajskými mestami), ktoré majú nad 100 tisíc obyvateľov (okres Nové Zámky, ktorý má 138 tisíc obyvateľov a 62 obcí, Košice – okolie so 130 tisíc obyvateľmi v 114 obciach a okres Dunajská Streda so 123 tisíc obyvateľmi v 67 obciach). Sú to jednoznačne neporovnateľné jednotky. Verejná správa v týchto okresoch vytvára nespravodlivosť, lebo okresný úrad v malom okrese je vzdialenostne aj kapacitne dostupnejší ako vo veľkom okrese.
Umelé okresy
Ďalším problémom je umelé vytvorenie malých okresov, v ktorých sa nedá efektívne uskutočňovať štátna správa. Takto vytvorené okresy sú nepoužiteľné pre korektné štatistické porovnávanie a sú nepoužiteľné aj pre verejnú správu. O tom svedčí fakt, že sa v praxi vytvorili štyri kategórie okresných úradov. Po prvé v Bratislave a v Košiciach, kde je viac mestských okresov, ale jeden okresný úrad, po druhé sú okresné úrady, na ktoré je prenesený výkon štátnej správy z iných okresov (20), po tretie okresné úrady, ktoré vykonávajú všetky svoje kompetencie (27) a po štvrté sú okresné úrady, kde vlastne ostalo len sídlo (23), ale výkon väčšiny štátnej správy je prenesený inde (napríklad zo Žarnovice a Banskej Štiavnice do Žiaru nad Hronom). Existujú okresy, ktoré museli zriadiť pracovisko okresného úradu v inom meste, ako napríklad OÚ Nové Zámky v Štúrove či OÚ Trebišov v Kráľovskom Chlmci, aby aspoň trochu napravili nespravodlivosť a priblížili úrad k ľuďom.,
Župa, VÚC? Odkiaľ vlastne si?
Súčasné samosprávne kraje, Vyššie územné celky (VÚC), ktoré aj tak väčšinou voláme župy, vznikli pôvodne spolu s okresmi v roku 1996 ako kraje pre štátnu správu a v roku 2001 boli prekvapivo, keď neprešiel vládny návrh na 12 žúp, ustanovené za samosprávne kraje. Nemajú žiadne historické opodstatnenie, ich obyvatelia k nim necítia žiadnu súnáležitosť, nevedia, aké sú ich kompetencie, a to sa prejavuje aj extrémne nízkou účasťou vo voľbách do VÚC. Nikto na otázku: „Odkiaľ si?“ nepovie, že je z Košického alebo Banskobystrického samosprávneho kraja. Zvyčajne odpovieme, pochádzam z Kysúc, Liptova, alebo z Gemera či Šariša.
Parlament regiónov
S územným členením súvisí aj ďalší mečiarovský pohrobok, a tým je jeden volebný obvod vo voľbách do NR SR pre celé Slovensko. Mnohým to možno vyhovuje, lebo to posilňuje stranícky centralizmus a umožňuje, aby bol v každej strane jeden „vodca“ či „spasiteľ“ pre celé Slovensko. So 150 zástupcov ľudu v NR SR uvádza trvalé bydlisko v Bratislave 45 poslancov a 7 ďalší v okresoch Bratislavského kraja (Prešovský kraj 22, Nitriansky kraj 10, Trenčiansky kraj len 8 poslancov). Zo súčasných okresov nemá žiadneho zástupcu v parlamente 26 okresov, medzi nimi aj okresy s veľkým počtom obyvateľov (Nové Zámky či Komárno). Okres s krajským mestom Trenčín má len 1 poslanca, pričom okres Kežmarok 5 poslancov, rovnako ako Košice, či Žilina. Toto rozdelenie je jednoznačne nespravodlivé a treba ho zmeniť.
Viem, že akýkoľvek zásah do územného členenia a volebného systému je citlivá otázka a vyvoláva veľké vášne. Je potrebné preto dôkladne premyslieť ako reformovať verejnú správu a územnú samosprávu. Vítam iniciatívu vlády vytvoriť komisiu na štrukturálnu reformu verejnej správy a tiež začať diskusiu o úprave volebného systému.
Na záver pripomeniem, že samospráva, štátna správa, volebný systém a nakoniec aj regionálny rozvoj úzko súvisia s územným členením. Ak je členenie zlé, nastáva skrytá diskriminácia obyvateľov niektorých regiónov v ich práve na efektívne služby štátnej správy a v práve mať zastúpenie vo volených celoštátnych orgánoch.
Cieľom by malo byť vytvoriť efektívny, ľuďom blízky, spravodlivý, hierarchicky, logicky, územné aj funkčne vzájomne prepojený a historicky aj kultúrne ukotvený integrovaný systém verejnej správy a územnej samosprávy. Chcem sa pričiniť o to, aby sa na pôde Národnej rady Slovenskej republiky začala diskusia o reforme verejnej správy a o úprave volebného systému.
RNDr. Mgr. Ján Szőllős, CSc.
poslanec NR SR, geograf SAV
