Najradšej chodím na výlety do prírody na jar alebo na jeseň. Človek nemusí byť príliš naobliekaný, príroda je krásne farebná...
Čertovu dolinu som ale mala už dlhšie vyhliadnutú a hoci nie som veľmi zimný turista, možnosť navštíviť toto čarovné miesto som si nemohla nechať ujsť. Zo sedla Zbojská vedie turistický chodník smerom k vyhliadkovej veži. Vyhliadkova veža bola postavená nedávno - v roku 2016 a zvrchu je nádherný výhľad na okolité zasnežené kopce - napríklad aj na Fabovu hoľu. Na poschodiach nechýbajú ani exponáty zvierat.
Od rozhľadne sme sa ďalej vybrali nazeleno značeným náučným chodníkom Jakuba Surovca. Z tabule sa dozvedáme, že prechod tiesňavou Čertovej doliny môže byť počas zimy, alebo zlých poveternostných podmienok ťažko priechodná. Začína nám zľahka snežiť, tak snáď to nebude náš prípad.
Prechádzame lesíkom až k jaskyni Remeta. Jaskyňa je síce voľne prístupná, ale maximálne by sa do nej zmestilo nejaké dieťa. Ako brloh väčšinou slúži drobným zvieratám, takže dieťa tam radšej nepúšťajte :-)
Od jaskyne je značenie neisté, ale po drobnom blúdení po kopci zisťujeme, že sa musíme vrátiť rovnakým smerom ako sme prišli. Len inou cestičkou :-) Cestou sa kocháme ľadovou krásou prírody. Všade je ticho, nikde žiadny turista. Terén je mierny. Dokonca aj Dunčo sa k nám pridal (skutočné meno psíka nepoznáme :-)). Po prvom ľaku z jeho prítomnosti zisťujeme, že sa rozhodol byť naším sprievodcom a je viac než prítulný a kamarátsky. Rozhodne nás vedie lesíkom, až popod ozubnicovú železnicu. Vláčik tadiaľto premáva veľmi zriedkavo, ale zážitok, keď nad vami o trati prejde vlak musí byť famózny. My sme toľké šťastie nemali, tak sme sa iba kochali výbornou scenériou. Cvakla som svojho spoločníka, rozlúčili sme sa s Dunčom a vybrali sme sa smerom k Čertovej jaskyni.
"Kopček" k jaskyni je celkom strmý a šmykľavý vďaka snehu na popadanom lístí. Čertova jaskyňa nie je verejnosti prístupná a pri jej vchode nás čakajú mreže. V minulosti slúžila ako dočasný úkryt obyvateľom pracujúcim v lese, neskôr aj zbojníkom medzi ktorými vynikala napríklad skupina Jakuba Surovca. V priestoroch jaskyne sa vraj kedysi nachádzali všetky jaskynné výzdoby, ale žiaľ kvôli vysokej návštevnosti sa zachovali len torzá. Asi preto tie mreže.... My sme sa posilnili tyčinkou, napili sa teplého čajíka a vybrali sme sa smerom k Čertovej doline.
Na každom kroku na nás čakajú krásne vodopády, jaskyne, skalné bralá, priepasti a čaro tomu dodáva aj potôčik, ktorý celý čas preteká popri chodníku. Alebo priamo cez chodník :-) Ak sa sem chystáte v botaskách, asi pôjdete domov s mokrými nohami :-) Podľa info z internetu tu mali byť aj drevené lávky, ale tie sme videli poukladané na kôpke pri prechode tiesňavou. Terénom prechádzate po stupačkách popri zľadovatenom vodopáde. Nádherný pohľad, treba ale dávať pozor na kĺzavý povrch stupačiek.
Čaká nás posledný kopček, z ktorého máme výhľad na salaš. Odtiaľ vedie cesta cez lúku, popri pasienky až k samotnému salašu Zbojská . Ku koncu cesty nám vykuklo aj slniečko. Celá túra nám zabrala cca 2 hodinky aj s prestávkami na fotenie, na osvieženie a s prestávkou na skamarátenie sa s Dunčom. :-)
