Oficiálny náučný chodník vedie z Nižného Skálníka. Okrem bezplatného parkoviska hneď pri jazere je výhodou aj veľmi dobre značený turistický chodník - držte sa stále zelenej.
Počas celej cesty nás sprevádzajú nádherné drevené sochy, náučné tabule a za dôkladnejšie preskúmanie určite stoja aj pieskovcové bane. Žiaľ podľa toho čo vidíme sa niektoré využívajú aj na posedenie a popíjanie...
Nebyť môjho akčného spoločníka, asi by som si to tu len pofotila a šla ďalej, ale keďže sa pchal do každej bane, využila som jeho aktivitu a dala si spraviť pár fotiek s pánom, ktorého kolienko sa mi moc páčilo :-)
Pokračujeme ďalej na rozsiahlu lúku. Ak máte šťastie, možno tu zazriete aj nejaké srny. Značenie tu síce nie je, ale musíte prejsť cez celú lúku aby ste sa dostali až k tabuli smerujúcej hore na rozhľadňu.
Ako to už býva zvykom, keď je niečo postavené na kopci, stúpanie vás neminie :-) To čo vyzeralo zdola ako mierny kopček, je riadne kopčisko a zľadovatený terén pohode tiež nepridáva. Krása prírody nás ale opäť očarí a hoci stúpame, užívame si zimný poprašok a ticho lesíka.
Čoskoro sa dostávame k rozhľadni. Maginhrad bol postavený iba v roku 2015, takže je to celkom nová stavba. Okolie dopĺňajú lavičky a altánok na posedenie.
Ak čakáte výhľady na Tatry, nedočkáte sa. Hoci nám tento pohľad u nás v dolinke nie je dopriatý, nie je všetko iba o Tatrách a z Maginhradu máte za priaznivého počasia krásny výhľad na okolité dedinky, Kráľovu Hoľu či časť Maďarska.
Pokocháme sa okolím a uvoľňujeme miesto ďalším turistom. Začínajú sa nejako zbierať, tak sa vyberieme naspäť. Celá túra mi vďaka výbornej spoločnosti ubehla ako voda - trvala cca hodinku a pol, dokopy je to nejakých 6 kilometrov a je vhodná ozaj pre každého koho neodradí jeden kopček, na ktorý musíte vyjsť. Rátajte ale s tým, že sa jedná o dosť frekventované miesto, keďže na okolí je to jediná rozhľadňa. Dúfam ale, že vás to neodradí a toho úchvatné miestečko navštívite :-)
