Najkratšia, a tým pádom aj s najvyšším prevýšením je trasa z Valaskej Dubovej. Ísť na Veľká Choč som mala v pláne už dlhšiu dobu. Darmo, keď iný turisti lákajú perfektnými výhľadmi z tohto kopca, tak môj pohľad začali lákať turistické topánky, ktoré sa mi snažili usušiť po poslednej túre na radiátore :-)
Keďže sme vyrážali z Ružomberka, tak sme sa rozhodli ísť spojom do Valaskej a odtiaľ na Choč. Zvažovali sme aj okruh späť dole do Ružomberka, ale počasie nevyzeralo moc vábne, takže sme tušili, že z toho nič nebude.
Už dole v dedine nás čakala súvislá, vyšľapaná vrstva snehu. Veľký Choč patrí medzi veľmi frekventované turistické miesta, kde sa turisti kopia celoročne, neraz aj na východ alebo západ slnka.
Vybrať sa sem cez týždeň má obrovskú výhodu - vyhnete sa davu turistov. Z Valaskej vyrážame dvaja a počas celého stúpania stretneme iba zopár ľudí. Spočiatku je terén kamenistý a nie je zlé sa pozerať pod nohy, lebo neviete čo na vás čaká pod vrstvou snehu.
Snehu je tu celkom dosť, chvalabohu sa nemusíme brodiť a ide sa nám po vychodenom chodníku veľmi pohodlne .Od začiatku sa treba pripraviť na to, že vás čaká stúpanie. Inak by sa za takú krátku trasu na vrchol = cca 10kilometrov ani nedalo dať prevýšenie cez 950m.
Neviem či to bolo tým, že dva dni predtým sme boli na Chlebe, ale nezdalo sa mi stúpanie až také neznesiteľné. Celý čas prechádzame zasneženým lesíkom a vnímame krásu naokolo. Držíme sa modrého značenia až kým neprídeme na Strednú Poľanu - 1248m.
Odtiaľto je to na Choč ešte asi hodinku a pol po zelenej. Dávame si menší oddych a vyberieme sa naprieč hmlou. Ej veru, tuším, že dnes pekné výhľady zvrchu nebudú. Také smutné počasie nás čaká od Poľany, ešte aj slnko sa skrylo. Vraj je tu veľký výskyt medveďov, ale aj tí sa nám vyhýbajú - chvalabohu :-)
Tesne pod Chočom sú pomocné reťaze a čaká nás ešte hustejšia hmla. Reťaze nie sú problém, ale viditeľnosť je sotva pár metrov, takže opatrne kladiem nohy pred seba a sledujem vychodenú cestičku. Miestami sa sem-tam hmla kúsok rozplynie a ja fotím ako o dušu, aby som aspoň nejakými fotkami prispela do tohto blogu :-)
Prichádzame na Veľký Choč a okrem tabule tu nič nevidíme :-) Keď si spomeniem na tie krásne zábery turistov čo tu boli, tak mi je aj smutno. Napriek tomu sa fotíme pri tabuli a neklesáme na duchu. Za priaznivého počasia by sa nám naskytol krásny kruhový výhľad na okolie - vidieť odtiaľto Oravu, Liptov, Kysuce, Tatry, Fatru a dokonca by sme mohli zazrieť aj Česko či Poľsko. Nie nadarmo ešte aj P.O.Hviezdoslav ospevoval tieto kopce. Nuž smola. Je tu o dôvod viac, aby sme sa sem vrátili ešte niekedy. Najlepšie na nejaký západ alebo východ slnka :-)
Ako sme aj predpokladali, okruh smerom do Ružomberka neprichádza do úvahy a my sa vyberieme späť po tej istej trase ako sme prišli. Stretneme cestou pár ďalších odvážlivcov, ktorí tiež tušia, že dnes sa pekné výhľady z Choča nekonajú :-) Aby nám málo nebolo, k hmle sa pridružil aj ľadový vietor, takže sa si naťahujem ďalšie rukavice a bundu vyťahujem až pod bradu. Robím rýchle selfie, ale za tú chvíľu čo sa fotím mi stihnú ešte aj mihalnice a vlasy zamrznúť.
Cesta dole do dediny nám zaberie už omnoho menej času ako hore aj skrz večného klesania :-)
Trasa Valaská Dubová - Stredná Poľana - Veľký Choč - Valaská Dubová nám zabrala cca 5 a pol hodín. Podľa máp nám to malo trvať tak okolo 4 a pol hodiny, ale treba brať do úvahy nízku viditeľnosť a sneh. Stúpanie je celkom slušné, ale nech vás to neodradí..tie výhľady za priaznivého počasia sú ozaj nádherné. Určite sa sem v najbližšej dobe ešte vyberiem a prinesiem vám článoček aj o jarnom alebo letnom Choči :-)
