Do Zádielu sa dostanete rôznymi trasami - najčastejšie ľudia využívajú parkovisko priamo zo Zádielu. My sme sa vybrali kúsok netradične smerom na Drnavu (vyrážali sme z Rimavskej Soboty). Pre lepšie orientovanie sa : treba zabočiť doľava pred Soroškou smer Drnava/Bôrka a dlho dlho rovno lesnou a veľmi úzkou cestičkou až po tabuľu Zádielska dolina (Horáreň). Síce tu nie je oficiálne parkovisko, ale zmestí sa sem tak 20 áut. Toto miesto nie je tak frekventované ako cesta priamo zo Zádielu. A keďže sme sa nechceli držať len asfaltky, tak sme to mali odtiaľto aj bližšie.
Vybrali sme sa po asfaltovej ceste smerom k mostu, ktorý vedie cez les hore do kopca. My teda nie sme turisti začiatočníci, ale pre ľudí s horšou kondičkou dá tento "kopček" zabrať. Bohužiaľ fotku z toho kopca nemám, lebo som sa plne snažila sústrediť na stúpanie.
Po prekonaní toho prvého úseku je to už iba taká prechádzka a čaká vás zaslúžený výhľad na krásnu krajinu navôkol. My sme si privstali, aby sme sa vyhli turistom a dobre sme spravili. Tu hore zvykne byť celkom frmol.
Oddýchli sme si, občerstvili, vypili pivo (:-)) a šli sme ďalej po modrej. Odporúčam pozerať sa popod nohy, lebo všade vytŕčajú skaly. Je tu kúsok zradnejší terén ak si nedáte pozor.
Pri križovatke modrého a zeleného značenia sme si vybrali modrú. ALE! Urobte to iba ak sa chcete dostať na Turniansky hrad. My sme si trasu pomýlili a zistili sme to až keď sme vyšli z lesa a oproti sme videli Turniansky hrad... Nechcite vidieť ako sa trávili ostatní, keď sme im oznámili, že musíme vyšľapať späť do kopca a nájsť opäť tú spomínanú križovatku. Chcelo to aj nejakú fotku, ale netrúfla som si vytiahnuť fotoaparát...Myslím, že ich nakoniec obmäkčil hlavne ten diviak pred ktorým sme utekali. Kaser/nekaser, nôž/nenôž radšej sme zobrali nohy na plecia až sme aj zabudli, že sme sa niekde prednedávnom stratili. :-)
Tak teda ďalej po zelenej. Terén je dole z kopca a opäť kúsok zradný / šmykľavý tak pozor na to. Ono na fotkách sa to ani nezdá, ale kto tam už bol, tak vie.
Zelená vedie späť do Zádielu k asfaltke ale z druhej strany ako parkujeme. Ako som spomínala aj vyššie toto parkovisko je známejšie a tým pádom aj frekventovanejšie. Aj teraz tu bolo plno. Po novom vyberajú aj parkovné - nevieme koľko, z druhej strany to máte grátis. Zastavili sme na výrobnú čapovanú kofolu v bufete Zádiel a dopriali zaslúžený oddych pred poslednou časťou našej túry.
Odtiaľto si už cestu nezmýlite. Viete ísť ďalej iba po asfaltke. Bežný "bezkoronový" pracovný deň tu skoro nik nie je, takýto nebežný "koronový" víkend je tu ľudí habadej, tak sme si ani poriadne fotky nevedeli spraviť. Táto asfaltová časť je mimochodom vhodná aj na prechádzky s menšími deťmi/kočíkmi, na bicykloch atď. Cesta vedie mierne do kopca, popri chodníku tečie raz z jednej raz z druhej strany potok, ktorý vytvára vodopády a kaskády. Toto miesto obľubujú aj horolezci, ktorí tu majú skvelé podmienky.
Celá túra nám trvala cca 5 hodín aj s prestávkami na fotenie, jedlo a podobne. Dokopy to bolo 12,64 kilometrov a dosiahli sme prevýšenie 382m hlavne na tom prvom privítacom kopčeku. Spálili sme vraj aj 530 kalórií, ale keď zoberiem do úvahy náš obed hore na skale, tak sme zostali tak na nule :-)
Tak čo dodať? Ak máte cestu okolo, nenechajte si ujsť aspoň tú asfaltku z dediny Zádiel.
