Hovorí sa, že vláda je len taká silná, aká je slabá jej opozícia. Od volieb uplynulo takmer dva roky a vláda Róberta Fica má za sebou sériu krokov, ktoré polarizujú spoločnosť, vyvolávali masové protesty, aj silné obavy z návratu do minulosti. Čo nám ponúka súčasná opozícia?
Progresívne Slovensko - papierový tichý líder, ktorý (zatiaľ) neinšpiruje
Progresívne Slovensko má najviac opozičných mandátov, no pôsobí skôr ako tichý analytický klub než reálna výzva pre vládu. Zatiaľ to nedokážu pretaviť do jasného vedenia opozície s jasným cieľom ju zjednotiť.
Michal Šimečka je zdatný v jazyku diplomacie, ale chýba mu politická sila zaujať v kritickej chvíli a jasne pomenovať problém. Má kapacity aj renomé, no nevyužíva ich na jasné líderstvo.
PS síce reaguje na kauzy a témy, ale pôsobia neadresne, často len reagujú, bez návrhov a vízie. Bez regionálneho ukotvenia a ostrého jazyka sa PS ťažko presadzuje mimo veľkých miest. Pôsobia ako korektný klub odborníkov, no bez emócie a takej ''človečiny'', ktorú Slováci - či chceme alebo nie - potrebujú a vyžadujú.
KDH - opozícia s jedným okom na koalíciu (balansuje)
Ich časté nejasné postoje a hlasovania so Smerom narúšajú ich dôveryhodnosť ako opozície. Koketovanie so SMEROM ich môže vyjsť draho, napríklad, že ich Róbert Fico politicky vykostí, ako sám naznačil.
Milan Majerský pôsobí slušne a ľudsky, ale ako líder opozície je neviditeľný. Chýba im líder s ťahom na bránu - Milan Majerský pôsobí skôr defenzívne než vizionársky.
SaS - Málo pozitív, Hlina ako tichý motor.
Sloboda a Solidarita upadla do tieňa, Richard Sulík sa takmer neukazuje, jadro strany akoby stratilo energiu. Avšak, jedno veľké pozitívum vidím.
Alojz Hlina – je viditeľný, dôrazný a konkrétny - vie osloviť aj konzervatívnejšie publikum, nielen veľmi silné jadro SAS. Pravidelne komentuje dianie, zúčastňuje sa na protestoch a je absolútne adresný a ľudský.
Hnutie Slovensko - Nenápadný reštart a návrat do veľkej hry. Zatiaľ čo mnohé strany tápajú a rozmýšľajú, ako ďalej, Igor Matovič potvrdzuje svoj politický inštinkt a schopnosť osloviť voličov jednoduchým, adresným jazykom.
Matovič každodenne prináša adresné a voličsky zrozumiteľné témy - sociálna pomoc, spravodlivosť, možné hrozby z koalície - robí to štýlom, ktorý jeho volič pozná a oceňuje ho.
Je viditeľný, útočný, jasný, čo mu v prostredí slabej a rozpačitej opozície dáva veľkú výhodu. Je veľmi aktívny na tlačových konferenciách, na sociálnych sieťach, v uliciach. Hoci jeho štýl mnohých odrádza, faktom zostáva, že ako jediný prináša emóciu a tým mobilizuje voličov. Slovenskí voliči potrebujú emóciu.
Demokrati - mimoparlamentní, no aktívni a viditeľní.
Napriek tomu, že sa Demokrati do parlamentu nedostali a majú veľmi obmedzené finančné prostriedky a ich najvýraznejšie tváre a straníci sa musia angažovať iba vo svojom voľnom čase, ich práca v opozícii patrí medzi najviditeľnejšie.
Každodenné tlačové konferencie, jasné stanoviská k aktuálnym témam, od rozpočtu až po obranu. Hlavne ponúkajú riešenia, čo nie vždy v opozícii vidíme.
Oživujú značku Generácia D - mladých, aktívnych ľudí, ktorí prinášajú nový štýl, modernú komunikáciu a výbornú prácu v teréne.
Strana Jaroslava Naďa pôsobí vecne, pokojne a zrozumiteľne. Je však otázne, či staré hriechy ľudí ako Naď, Heger a Šeliga nebudú ľudí odrádzať. Boli súčasťou vlády, ktorá skončila chaoticky a nešťastne, pričom mali ústavnú väčšinu, aká sa v našej krajine tak často nevidí. Musia priniesť aj nové tváre a vedia, že čím viac rastie Igor Matovič, tým viac sa zužuje ich voličský potenciál. Vidím potenciál osloviť stredových voličov PS, ktorí hľadajú viac dynamiky, adresnosti a konkrétnych riešení, nielen akademickú korektnosť.
Opozícia potrebuje viac, ako odbornosť a slušnosť. Voliči čakajú jasné slová, konkrétne návrhy, dôveryhodných lídrov a prítomnosť nielen v médiách, ale aj v teréne. Tam driemu dlhodobí spiaci nevoliči a bez nich to opozícia v budúcnosti neposkladá. PS a KDH musia prekonať pasivitu a trochu sa priblížiť ľuďom - pokojne aj symbolicky výmenou oblekov za kraťasy a tričká. Opozícia nemá čas čakať, tento rok je mnoho príležitostí na otváranie tém a aktivitu. Myslím si, že čím viac sa blížia voľby, kráti sa čas najmä opozícii, nie vláde.
Otázka na zamyslenie. Vadí to len mne, že sa v tejto krajine bojíme kritizovať PS a zároveň sa hanbíme pochváliť Matoviča či Demokratov, keď robia opozíciu lepšie než ostatní?
