Vždy sa mi páčila kombinácia vysokých hôr a zdanlivo nekonečného mora. Moja predstava ideálnej dovolenky je pobudnúť pár dní v majestátnych horách, zdolať niekoľko štítov, dať si dobre do tela a potom spokojne relaxovať s pohárom pivka v ruke niekde s výhľadom na morskú hladinu. Presne to sa mi podarilo pred pár dňami v Grécku. Mojim cieľom bol najvyšší vrch majestátneho pohoria Olymp a celého Grécka Mytikas (2917 m).
Keďže letenky z bratislavského letiska do gréckych Thessaloník (Solún) sa dajú po skončení letnej sezóny kúpiť pomaly lacnejšie ako spiatočný lístok železníc z Bratislavy na východ Slovenska, v polovici októbra som nastúpil do lietadla a odletel smerom na juh. Október sa ukázal ako ideálny mesiac na cestovanie. More je ešte dosť teplé, aby som sa bez problémov hodil do vĺn a horské chaty zatvárajú až na konci mesiaca.
Služby v Grécku fungujú, na turistov sú zvyknutí. Z letiska v Thessalonikách mám priamy spoj do centra mesta (č. 1X) a lístok na autobus (1,80 €) kupujem v stánku hneď vedľa autobusovej zastávky. Hoci do Solúna prichádzam v strede týždňa a podľa dátumu by už mala byť skôr jeseň, mesto žije akoby som bol v nejakom letovisku v čase vrcholiacej letnej sezóny. Terasy reštaurácií sú plné ľudí, mládež sa prechádza po nábreží a vysedáva na lavičkách v prístave alebo pri Bielej veži, bývalej pevnosti a dominante mesta. V centre si kupujem gyros a do polnoci sa prechádzam popri mori, pričom nadšene vdychujem jeho slanú vôňu.
Na druhý deň ráno opúšťam mesto a autobusom vyrážam do Litochora, malého mestečka na úpätí hôr a môjho nástupného miesta do hôr Olympu. Litochoro môžeme preložiť ako „Kamenná dedina“ a presne tak to v mestečku aj vyzerá. Kamenné domy, miestni posedávajúci pri šálkach na terasách kaviarní a najmä božský kľud a pokoj. Dlho sa však nezdržujem. V stánku dopĺňam zásoby vody a vyrážam do hôr.
Mojim dnešným cieľom je chata Refuge A Spilios Agapitos, kde som si mailom dopredu dohodol ubytovanie. Pred sebou mám takmer 18 km a viac ako 2100 výškových metrov kráčania. Turistické značenie ma nevedie len priamo hore, ale niekde ma nechá zísť až k riečke, aby má vzápätí vyviedlo aj 100 metrov nad ňu. To sa opakuje niekoľko krát. Pôvabné drevené mostíky ponad rieku na niektorých miestach strhla voda a tak musím na druhú stranu preskákať po kameňoch. Asi po ôsmich kilometroch chôdze prichádzam ku kaplnke sv. Dionýza, mystickému miestu, ktoré sa nachádza v lese pod mohutným skalným previsom. Prevýšenie mi dáva celkom dobre zabrať, napriek tomu to však na chatu pod Mytikasom stíham ešte za denného svetla. Spolu s ďalšími turistami prespím na jednej z viacerých poschodových postelí (26 €), aby som načerpal dostatok síl na zajtrajší výstup na najvyšší vrchol Grécka.
Ráno vstávam skoro a z terasy chaty robím niekoľko fotiek slnka vychádzajúceho v diaľke nad morom. Niekde tam, takmer na hranici mora, som včera začínal svoj výstup. Na chate si objednám raňajky a potom pokračujem smerom hore. Čaká ma ďalších minimálne 800 výškových metrov na vrchol. Stromy pomaly ubúdajú a nadvládu nad horami postupne preberá kameň. Grécke hory sú iné ako slovenské, ale krásne. Šedosť skál dopĺňa zelená farba odolných trsov tráv. V diaľke vidím aj zvieratá, ktoré mi pripomínajú tatranské kamzíky, ale sú príliš ďaleko, aby som ich dokázal odfotiť.
Turistická značenie ma najskôr privedie na vrch Skala (2882 m). Na samotný Mytikas už značka nevedie a zdolanie najvyššieho vrchu Grécka si vyžaduje aj trochu lezeckej zručnosti. Cesta je odistená nitmi a drvivá väčšina ľudí má na hlavách prilby, na sebe úväzky a niektorí aj laná. Len ja a pár ďalších nemáme nič, čo je hlúposť. Po niekoľkých adrenalínových chvíľach však stojím na vrchole Mytikasu, mieste, kde podľa starých bájí sídlilo 12 gréckych bohov. Okolo mňa sú majestátne hory a v diaľke vidím modravé more. Vyššie sa v Grécku už ísť nedá.
Potrasieme si rukami s ďalšími turistami, spravím niekoľko vrcholových fotiek a začínam zostupovať. Odbočím ešte na susedné Skolio (2905 m) a potom sa vydávam na nekonečný zostup približne 3000 výškových metrov späť do Litochora. Tam zisťujem, že autobus k asi sedem kilometrov vzdialenému moru premáva len v lete počas hlavnej sezóny. Kráčam teda pešo po asfaltke a snažím sa niečo si stopnúť. Zastavuje mi hneď druhé auto, mladý francúzsky pár s malým dieťaťom ma odvezie až k dverám môjho hostela.
Ráno sa idem prejsť k moru na ľudoprázdnu pláž. Voda je však taká skvelá, že okamžite zhodím všetko čo mám na sebe a hodím sa do vĺn. Som sám na pláži v Grécku a kúpem sa nahý v mori na mieste, kde bývajú inak davy ľudí. Neuveriteľné. Keďže lietadlo mi zo Solúnu letí až o polnoci, celé dopoludnie trávim polihovaním na pláži a kúpaním v mori. Do Thessaloník sa vraciam vlakom. Lietadlo odlieta presne a kvôli časovému posunu už o pol jednej v noci pristávam doma na Slovensku.
