O tom, ako sa železniciam pokazili dva rušne preplneného vlaku. V piatok z Bratislavy

Rýchliku z Bratislavy do Košíc sa pokazil rušeň už na železničnej stanici Vinohrady. Cestujúcich doviezli do Rače, pristavili druhý rušeň, ktorému zase zlyhali brzdy. V piatok poobede. Cestujúci skoro zbili sprievodcu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (73)

Postávam na železničnom nástupišti v bratislavskej Rači. Slnko mi praží na hlavu, ale vo vnútri vlaku je ešte o desať stupňov teplejšie. Nie som sám. Spolu so mnou tu postávajú, dupocú, telefonujú, hrešia a vulgárne nadávajú sprievodcom ďalšie stovky ľudí.

Rýchlik Intersport z Bratislavy do Košíc má odchod o 15.55 h z Bratislavy. Odišiel načas. Šťastie mu však vydržalo iba päť minút do stanice Vinohrady.

Na svetelnej tabuli vonku postupne naskakuje meškanie. Desať minút, 15, 20, 50...

Ľudia vystupujú von a pred stánkom s občerstvením sa vytvorí fronta. Už tu sa dala situácia riešiť. Vo Vinohradoch zastavujú rýchliky bežne, keby cestujúci dostali zodpovedajúce informácie, mohli počkať a nastúpiť na ďalší vlak.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Múdre hlavy na železnici však rozhodli, že rýchlik Intersport presunú do stanice Rača, kde, Račania mi odpustia, skapal pes. Prichádza druhý rušeň. Zapájajú ho, ale zistia, že má pokazené brzdy. Vraj.

„Zase brzdy opravujú, to chcú postaviť celý nový vlak?“ cez slzy sa smeje starší pán. Meškanie medzičasom narastie na 120 minút. Slnko pečie, klíma nefunguje poriadne ani keď vlak ide a keď stojí, tak vôbec. Cestujúci, čo si so sebou nezobrali vodu, majú smolu. Veľkú. Meteorológovia vydali na dnešný deň výstrahu pred vysokými teplotami. Viem, lebo som o tom písal.

Stojím na nástupišti v Rači a počúvam telefonický rozhovor mladíka za mnou. „Ja idem po roku a pol vlakom a už ďalších desať nepôjdem. To je brutál. Vraj môžeme byť radi, že nám v Rači zastaví iný vlak. Už teraz je vlak plný a všetci sa budeme tlačiť do toho ďalšieho. Koniec železnice,“ vrieska do telefónu.

SkryťVypnúť reklamu

To sa totiž rozšírila informácia, že po vyše dvoch hodinách pekla, mimoriadne zastaví v Rači rýchlik, ktorý mal z bratislavskej Hlavnej stanice odchod pred šiestou.

Pri vedľajšom vozni obstupuje sprievodcu skupina ľudí. Stavím sa sám so sebou, že dostane po papuli. Ale nie. „Kde je pitný režim, kde je voda? To za dve hodiny nie ste schopní zabezpečiť náhradný rušeň, náhradný vlak ?“ kričí na neho mladá slečna.

Zúfalý sprievodca reaguje, že už môžeme nastúpiť. Vlak je vraj opravený a hoci príde aj ďalší rýchlik „my odídeme skôr.“ Stovky ľudí, ktorí chceli prestúpiť na neskorší rýchlik, sa tak vráti späť do vozňov. V tom oproti zastaví ten druhý rýchlik do Košíc.

SkryťVypnúť reklamu

Nastáva panika. Každý sa pýta každého, kde treba nastupovať. Ľudia sa valia z vlaku von a kričia na sprievodcov, ktorý vlak teda konečne odíde. Horko-ťažko sa cestujúci dozvedajú, že asi oba. Polovica tak prestúpi a tá druhá sa zase aj s batožinou vráti späť.

Ja sa tiež vrátim. Chcem totiž vážne vedieť, či sa môj pôvodný vlak vôbec pohne. Či sú ho slovenské železnice vôbec schopné vypraviť.

Inak samozrejme, že ten druhý rýchlik odchádza skôr.

Oproti mne sedí mladý muž, na šedom tričku čierny medveď, na očiach okuliare. „Aj Regiojetu sa stalo, že meškal 90 minút, keď im v zime zamrzli brzdy. Napísal som im a vrátili mi polovicu peňazí. Slovenské železnice nevrátia nič,“ rozpráva mi. No dobre, nepovedal, že „nevrátia nič,“ ale formuloval to trochu inak.

SkryťVypnúť reklamu

Čo Vy na to pán Danko? Regiojet odišiel, IC-čka síce máme, ale tie Slovenské aerolínie by som si na Vašom mieste ešte dobre premyslel.

Po dvoch a pol hodinách sme sa konečne pohli.

Sedím v kupé a píšem tento blog. Čakám, či si niektorý zo sprievodcov trúfne od cestujúcich pýtať cestovné lístky. Hoci ten chudáčisko je ten úplne posledný, čo za túto situáciu môže.

Ale, aby som nebol úplne negativistický, má to aj svetlú stránku. Chlapík mi ponúka vodu a cestujúci, ktorí by inak celú cestu strávili so sluchátkami na ušiach, zrazu spolu začínajú komunikovať. Inak rôznorodých ľudí zázračne spojil spoločný nepriateľ – slovenské železnice.

Jaroslav Taldík

Jaroslav Taldík

Bloger 
  • Počet článkov:  33
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Amatérsky bežec. Turista. Milovník psov. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
SkryťZatvoriť reklamu