Ministerstvo školstva prišlo s návrhom, že riaditeľom školy by sa po novom mohol stať aj človek, ktorý nikdy neučil. Napríklad niekto z biznisu, manažér z firmy alebo právnik, ktorý má skúsenosti s vedením ľudí.
Znie to moderne. Flexibilne. Veď manažér je manažér, nie? Ale školy nie sú firmy. A deti nie sú zamestnanci ani zákazníci.
Škola je živý organizmus. Je to miesto, kde sa miešajú vedomosti, emócie, nádeje, problémy a aj smiech. A áno, niekedy aj poriadna únava a frustrácia. Riaditeľ, ktorý sám nikdy nezažil hodinu, na ktorej nikto nedáva pozor, nepochopí, čo učiteľ skutočne potrebuje. Riaditeľ, ktorý nikdy nemusel vyplniť 10 strán papierov po poradí, len aby mohol ísť s deťmi na výlet, nebude vedieť, prečo učitelia často strácajú motiváciu.
Skúsenosť z triedy je neoceniteľná. Dá vám porozumenie. A len z porozumenia môže vyrásť dôvera. A bez dôvery sa škola jednoducho viesť nedá.
Predstavme si, že by dirigent orchestra nikdy nevidel noty. Alebo že by kapitán futbalového tímu nikdy nekopol do lopty. Asi by to nebudilo úplne dôveru. Rovnako to môže byť podľa nového návrhu aj v školstve.
Samozrejme, vieme, že riaditeľ nemá len učiť. Má hospodáriť, komunikovať, organizovať, viesť. Ale ak má byť dobrý manažér školy, musí byť aj človek, ktorý rozumie, čo sa v tej škole deje. Nestačí vedieť, koľko stojí stolička. Musí vedieť, ako sa na nej sedí celý deň počas testu, ktorý nikto nechcel písať.
Ak si chceme vypestovať silných školských lídrov, môžeme zlepšiť školenia, mentoring, manažérske kurzy pre pedagógov, ktorí cítia, že by vedeli viesť. Ale obísť pedagogickú skúsenosť? To je, ako keby sme kuchárovi povedali: „Nepotrebuješ vedieť variť, stačí, že vieš objednať ingrediencie.“ Výsledok? Niekto to možno zje. Ale druhýkrát už nepríde.
