Aký bol Wilsonic? Piatok, 8. júna 2007

Piatok, 8. jún 2007 Wilsonic je špecifický festival spomedzi slovenských. Ako svojím zameraním, dramaturgiou, tak svojím umiestnením a celkovým priebehom. Wilsonic sa uskutočnil na očarujúcom Tyršovom nábreží pri brehu Dunaja v priamom centre Bratislavy. Veru, je to miesto viac než lukratívne. Nočný výhľad na staré mesto, hrad a Dunaj dával festivalu magickú atmosféru.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

V piatok začali púšťaťo hodinu neskôr. Miesto 19 hod večer otvorili brány o 20 hod. Neboloto síce veľké meškanie, ale to hodinové čakanie ma moc nebavilo. Po vstupe somletmo zmapoval terén, hneď som zamieril k prvému výčapu a schladilsom sa dvoma pivami – Heineken. Ľudí zo začiatku nebolo veľa takže sa dalopohybovať areálom bez problémov a takisto ste mohli zo začiatku okamžite bezčakania dostať pivo, chlast, jedlo... No po úvodnom zmapovaní som hneď tušil,že dojde k nemilým problémom. Spočítal som si, že v rámci areálu bolidokopy 4 pípy na pivo + 1 v aréne. Nemusíte byť špecialista na problémyhromadnej obsluhy, aby ste vedeli, že je to kurevsky málo. A stalo sapresne to čo muselo. Zhruba o 22 hod začalo peklo, pretože ľudia nemalikde minúť svoje prachy. Jednoducho vznikli nekonečné rady na pivo a chlasta čakalo sa cca 40 min. Keď ste mali šťastie a zopár ľudí sa obehlo tak tomohla byť aj hodinka. Jednoducho a stručne, organizátori túto stránkuposrali na celej čiare. Poviem to tak, že v tomto smere sa to horšie ani zorganizovaťnedalo a s takouto neschopnosťou som sa ešte doposiaľ nestretol. OrganizátoriWilsonicu (pán Holoda), neviem, či ste to chceli všetko tlačiť cez Red Bullys vodkou „ala veď toto je Bratislava“, ale drvivá väčšina ľudí máfestivaly spojené s pivom a jeho popíjaním pri počúvaní hudby. Takžeorganizácia veľký trapas, ostuda, hanba...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ale teraz sa presuňme k tým pozitívnym veciam, kvôli ktorým tamvšetci prišli. K hudbe. Wilsonic je charakteristický svojou špecifickoudramaturgiou. Ide tu hodne o elektroniku a alternatívu. Svoj beh nadlhú trať som začal na Wilsonic Live Stage. Myslím, že programzahajoval slovák Barbara Idiot. Išlo o príjemnú elektroniku miestamiaž chill outovú. No tu som ešte viacmenej venoval svoju pozornosť ukojeniusmädu po hodinovom čakaní pred vstupom. Potom som sa presunul do Areny na mladučkéhoRumúna zvaného Minus. Tu ste mohlipočuť elektro, ktoré zachádzalo do downtempa až ambientu. Opäť nič svetoborné,jednoducho oddychovka. Minus mal všakpripravenú zaujímavú video-animáciu, ktorá bola dobre zladená s jehohudbou a tá ma viac zaujala ako samotná hudba. V Arene som strávilčas, až pokiaľ nenastúpil jeden z headlinerov The Heritage Orchestra. No čo vám k tomu poviem. Pre mňaosobone The Heritage ani moc headlinerom nebol a to z jedného dôvodu.Nikdy som si nevytvoril k „symfoňákom“ vzťah, lebo pre mňa nikdy nemali dostatočnégrády a „gule.“ The Heritage Orchestra bolsymfonický orchester so všetkým ako sa patrí, so sláčikovou, dychovou sekciou,basa, bicie atď. Haritage hrajunu-jazz až jazz v symfonickom prevedení. Zahrali výborne, naplniliočakávania publika, zožali veľký úspech aj ten môj... ale ako som povedal, mnetieto veci v klasickom prevedení veľmi nesedia, takže toto „performance“hodnotím tak na 70 %. Po The HeritageOrchestra som sa opäť vybral do Arény, aby som tam prečkal čas pokiaľnezačnú moji headlineri piatočného večera a to Nouvelle Vague. V aréne som zastihol zástupcu Bulharska Res Corporales. No, poviem to tak, žetanečná hudba to rozhodne nebola, miestami šlo o ťažšie beaty až ťažkúatmošku. Na mňa príliš experimentálne a tak som sa pokúsil ísť márne napivo. Tu som mal premiérové stretnutie s Iždom J. Tak sme hodili reč a to už začal Nouvelle Vague. Boli naozaj skvelí. Premňa naozaj headlinermi večera. NouvelleVague sa okrem vlastných skladieb často prezentujú „prerábkami“ inýchinterpretov. Ale robia to naozaj šarmantne, inteligentne a vkusne. Ichhudba znie sexy, tak trošku provokatívne a hlavne francúzsky. Ich živévystúpenia sú o dosť silnejšie ako ich samotné štúdiové nahrávky. Koncertsom si naozaj užil. Z reprákov sa na nás valila hudba v znamení bossanovy, francúzskeho popu, miestami latina. NouvelleVague to proste rozhýbali a vytvorili veľmi príjemnú atmosféru.Ukončili to coverom Love will tear usapart od Joy Division. To užnebudem komentovať, pretože je to moja najobľúbenejšia skladba a jednaz najlepších skladieb všetkých čias. Preto nerád počujem úpravy na tútoskladbu od kohokoľvek vrátane NouvelleVague. Tým sa skončila scéna na Live stage a začala sa v stanezvanom Wilsonic Club. O pól nocinastúpili Pole & Band. Traja staršítýpkovia z Nemecka. Bubeník, basák a Pole, ktorý obsluhoval laptop,gramce a ostatné elektronické hračky. Pole& Band boli energickí, zaujímaví a vydržal som byť na nich celévystúpenie. No povedzme si, že len zahrievali koberček Birdy Nam Nam. Pre mňa piatkoví headlineri číslo 2. Nemal somžiadne očakávania ale od prvých minút premenili stan na jednu veľkú danceparty. Birdy Nam Nam sú štyria šialenciza gramcami, majú presne rozdelené svoje úlohy a spoločnou spoluprácouvytvorili totálnu smršť, ktorá strhla snáď každého v stane. Okamžitevznikol úzky kontakt s publikom, ktoré veľmi emotívne, vďačne a razantnereagovalo prakticky na čokoľvek čo títo DJ’s predviedli. Po ich vystúpenízačala na mňa doliehať únava a pomaly som cítil, že dnešný večer sa premňa pomaličky končí. K záveru som ešte opätovne zašiel do Arény, kde prebiehalovystúpenie dievčenského dua My Name IsAnn. Dievčatá ma bohužial ničím nezaujali, k tomuto by sa vám vedelavyjadriť feministka Knoflenka z časopisu Rock & Pop, podľa ktorejelektro-clash v ženskom prevedení musí byť vždy jednoznačne do nebaospevovaný. Ale to už je o inom. Tým sa ukončila moja piatková etapaWilsonicu a plný očakávaní, čo všetko nás ešte čaká v sobotu som sivzal taxíka domov.

Tomáš Tankovič

Tomáš Tankovič

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som hudobný nadšenec a snáď aj tak troška znalec, ktorý by Vás rád občas sprevádzal svetom hudby. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

50 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

42 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
SkryťZatvoriť reklamu