V posledných rokoch Manici svoju tvorbu obaľovali čoraz popovejším výrazom. Ale netreba im to mať za zlé. Predsauž majú svoj vek a tak nejako je asi pre nich prirodzené, že na agresivnejšienálady z obdobia albumov GoldAgainst The Soul alebo The Holy Biblesa už jednoducho necítia. Takže „Manici“ sú teraz „popíci“.
Po albume Lifeblood z roku 2004 si vzali čas na to, aby sa venovalisvojim vlastným projektom. Po troch rokoch prišli s novinkou Send Away The Tigers. Nebudem chodiťokolo horúcej kaše, ale prejdem rovno k jadru veci. Tento album je zatiaľ najslabšíz ich doterajšej tvorby. Lenže stále si drží určitý stupeň priemernosti a v podstate,ak si ho nepustíte niekoľkokrát v priebehu 2-3 dní ako ja, tak nič týmnemôžete pokaziť. Inak vám trošku začne liezť na nervy. Na albume je dokopy 10trackov. Tie by som rozdelil na 3, ktoré sú fajn, 4 priemerné a 3 podpriemerné.
Do uší sa Vám už mohol dostať singels Ninou Persson z Cardigans, ktorý je pre Manics dosť netradičný. Najskôr som bol z tejto pesničky trošku v rozpakoch,potom som si na ňu zvykol a nakoniec sa mi aj začala páčiť. Skladby, ktoréešte stoja za to sú najlepšia na albume IndianSummer a Second GreatDepression. Tieto dva tracky mi pripomínajú postupy skladieb z obdobiaEverything Must Go. Skvelé melódie,silné refrény, aranžérska vyšperkovanosť. No po týchto skladbách album začínastrácať na kvalite a posúva sa do kalných vôd priemernosti. Rendention sa snaží o „nadupanosť“, alepritom zápasí s nevýraznosťou. Ku koncu natrafíme aj na nudu. V imperial Bodybags sa chalani snažili o živelnýrokec, ale akosi je problém sa niečoho v tej skladbe chytiť. Za záverečnouWinterlovers je skrytý track Working Class Hero od Johna Lennona. Samozrejme prerobená dotypického manicovského nádychu.
Send Away The Tigers je priemerný gitarový album, ktorý nikohoneurazí, ale pokiaľ hľadáte niečo výraznejšie a zapamätateľnejšie, taktoto zrejme pre vás nebude tá pravá cesta.
Hodnotenie albumu: 50 %
Oficiálna stránka kapely: http://www.manicstreetpreachers.com/07/home.html
