Človek, veľký aj malý, starý aj mladý, farebný aj biely, bohatý aj chudobný, môže byť alergický na všeličo. To všeličo teda obsahuje tzv. alergény - látky, ktoré u ciltlivých jedincov vyvolávajú alergické reakcie. Zo všetkých asi 20-tisíc známych alergénov u nás ľudí najčastejšie vyvolávajú alergie prach, roztoče, plesne, zvieracia srsť, rôzne druhy potravín a samozrejme vzduchom poletujúci peľ. Stačí aj slabší vetrík a tento kvetný prach dýchame o sto šesť. Peľová alergia...čo to je?
Kýchate akoby o život, máte upchatý nos, svrbí vás v ústach a hrdle, máte červené oči ako angorák? Tak presne to je peľová alergia, teda presnejšie jej ¨ctené¨ príznaky, ktoré alergikom robia zo života peklo. V odbornejšom ponímaní ide o reakciu imunitného systému na alergén, v tomto prípade na peľ. Len čo sa v ovzduší zvýši koncentrácia peľových zrniek tzv. alergický organizmus sa voči tejto v podstate neškodnej látke postaví ako ku nepriateľovi a začne si vytvárať protilátky. Zároveň začne vylučovať chemikálie ako napríklad histamín - biogénny amín, ktorý v roku 1910 objavil britský fyziológ Henry Dale a ktorý bol o desať rokov neskôr potvrdený ako hlavný mediátor alergických ochorení. Prečo to tak je, vám však presne nepovedia ani na slovo vzatí odborníci. Jedno je však isté, a to, že hoci sa po skončení peľovej sezóny všetka tá hrôza okolo kýchania a svrbenia vytratí, tak nejde o prechodné ochorenie, ktoré netreba liečiť. Časom sa totižto môže alergia stupňovať a jej príznaky teda logicky zhoršovať.
Ako s peľom bojovať alebo prevencia a liečba
V čase, keď kvitne asi všetko, čo kvitnúť vie, je celkom isté, že sa peľu nevyhnete. Aspoň na chvíľku sa však pred ním skryť môžete, napríklad na piesočnatej pláži pri Čiernom mori alebo vo vrcholkoch Vysokých Tatier. Pri mori, v horách a v chladnejších častiach sveta je totižto koncentrácia peľu veľmi nízka, prípadne žiadna. Keďže dovolenkovať sa však nedá každý deň, je potrebné ¨doma¨ aspoň obmedziť kontakt s poletujúcim alergénom na minimum. Celkom dobre si napríklad oči skryjete za slnečné okuliare. V aute ste tiež pomerne v bezpečí, kým si však počas jazdy nenecháte vlasy prečesávať prievanom v otvorenom okne. Neodporúča sa ani ranné vetranie a polnočné výjazdy, vtedy je totižto koncentrácia peľových zrniek vo vzduchu najvyššia. A ak k takýmto ¨bezpečnostným¨ opatreniam pridáte aj liečbu buď antihistamikami, antialergikami, kortikosteoridmi či liekmi spôsobujúcimi dekongesciu (stiahnutie krvných ciev zásobujúcich nosnú sliznicu, čím dochádza k uvoľneniu upchatého nosa), tak sa budete cítiť o niečo lepšie. V mnohých prípadoch sa odporúča aj pomerne účinná alergénová imunoterapia, známa aj pod starším názvom hyposenzibilizácia.
Alergénová imunoterapia
Tu už nejde len o tabletky, krémy, spreje či nosné kvapky, ale o to, že do tela sa buď injekciou pod kožu alebo kvapkami pod jazyk podáva určitá dávku alergénu, na ktorý je ten-ktorý pacient precitlivelý. Alergénová imunoterapia je špecifická liečebná metóda, ktorej úlohou je zlepšiť kvalitu života alergického človeka znížením závažnosti ochorenia, čím sa výrazne obmedzí aj užívanie liekov.
O čo ide
V súčasnosti existuje veľké množstvo protialergických liekov, z ktorých mnohé sú voľnopredajné v lekárniach. Tieto lieky sú však len akousi momentálnou záchranou. S každou ¨tabletkou¨ síce dochádza k úľave, ale nepredchádza sa zhoršeniu ochorenia. Narozdiel od liekov, ktoré len potláčajú prejavy alergie, alergénová imunoterapia sa pri liečbe sústredí na príčinu alergie. Jej cieľom je prejavy alergie zmierniť znížením citlivosti organizmu na daný alergén, čo sa podarilo aj u Moniky (30), ktorá ako hovorí mala peľové a nielen peľové alergie celý život, celé detstvo. ¨Každé moje leto bolo usoplené. Vreckovka - môj večný kamarát.¨, opisuje svoje trápenie s alergiou Monika. ¨Vtedy sa u nás o alergiách veľa toho nevedelo. Nikto to nejako veľmi ani neriesil, a tak som sa k tejto liečbe dostala až keď som šla na výšku.¨, dodáva.
Liečba alergénovou imunoterapiou trvá od troch do päť rokov. Jej podstatou je podávanie príslušného alergénu do tela alergika v presne určených dávkach a koncentráciach v pravidelných časových intervaloch. Začína sa malými dávkami, ktoré sa postupne zvyšujú. Takýmto postupným zvyšovaním dávok sa dáva organizmu alergika čas na to, aby si na dodaného ¨votrelca¨ zvykol a vybudoval si voči nemu imunitu. Alergénová imunoterapia vykazuje najlepší účinok práve pri peľovej alergii ako aj ľahkej astme (ak bol identifikovaný alergén) a pri alergii na jed po uštipnutí blanokrídleho hmyzu ako napríklad včela či osa.
Kvapky a injekcie
Ako sme už spomenuli, alergén sa do tela alergika može dostať buď injekciou pod kožu (subkutánne) alebo novšou formou - kvapkami pod jazyk (sublinguálne). O spôsobe aplikácie rozhodne alergológ na základe určitých okolností. ¨Keďže som extra senzitívna osoba a injekcie by vraj boli príliš silné, dostala som kvapky, ktoré bolo potrebné užívať raz denne a uchovávať v chladničke. ¨, hovorí ďalej Monika. ¨Ale myslím, že po zhruba 1.5 roku užívania sa nejaké výsledky dostavili.¨ Kvapky síce z čisto praktických dôvodov prestala užívať predčasne, inak ako sama podotkla, by bol výsledok liečby pravdepodobne viac zjavný. ¨Bola som vtedy študentka, chodila som na víkendy domov. Lieky sa museli brať v takých cyckloch, ktoré bolo ťažko dodržať, ak som ich zabudla na intráku. A dosť otravné bolo aj to, že ich bolo treba mať v chladničke. Pri tom cestovaní to bolo dosť náročné.¨ Avšak aj napriek skrátenej dobe liečby sa jej stav alergie podľa nej zlepšil. ¨Už toľko nesoplím a ani dýchanie nie je také problematické ako kedysi.¨, konštatuje svoj terajší stav Monika.
Ďalším z krítérii, ktoré má vplyv na výber spôsobu aplikácie je samozrejme druh alergie. Vo všeobecnosti sú injekcie (vakcíny) efektívnejšie v prípade alergie na hmyzí jed (dokonca sa pri tejto alergii ani neodporúčajú kvapky) ako pri alergiách na inhalačné alergény (peľ, prach, plesne a zvieracie chĺpy). Aj napriek tomu, že kvapková metóda je mladšou sestrou injekčnej aplikácie, postupne pribúdajú klinické štúdie, ktoré dokazujú ich rovnocennosť v účinnosti. Kým však kvapkanie si alergénu pod jazyk zvláda pacient v pohodlí svojho domova, tak pri injekciách si po svoju dávku alergénu musí zájsť do alergologickej ambulancie. Obe formy liečby je však potrebné užívať dlhú dobu, čiže už spomenutých 3 až 5 rokov.
Nie je pre každého
Liečba alergénovou imunoterapiou však nie je vhodná pre každého. O vhodnosti či nevhodnosti liečby opäť rozhoduje ošetrujúci alergológ. Medzi rozhodujúce faktory patrí napríklad druh alergénu (táto liečba nie vhodná napríklad pri alergii na potraviny), množstvo alergénov, teda či je pacient alergický len na jeden alebo súčasne na viac alergénov a ďalšie dôležité okolnosti. V neposlednom rade je rozhodujúcim faktorom aj celkový stav pacienta. Ako vo svojom referáte o špecifickej alergénovej imunoterapii píše MUDr. Iveta Salátová Kozlovská z Centra imunológie a alergólógie v Bratislave, tak tento spôsob liečby alergie sa vylučuje u pacientov s nádorovým ochorením, autoimunitným ochorením, závažným ochorením kardiovaskulárneho systému, nekompenzovaným diabetes mellitus, psychiatrickým ochorením ako aj u pacientov liečených betablokátormi. Počas gravidity sa tiež s liečbou nezačína, avšak na druhej strane tehotenstvo nie je kontraidikáciou v liečbe, ktorú pacientka toleruje, píše ďalej autorka referátu.
Čím skôr - tým lepšie
Liečba zas naopak najlepšie vplýva na inak zdravých pacientov vo vekovom rozmedzí od 5 do 50 rokov, ktorých alergia trápi len posledných pár rokov. Najlepším obdobím, kedy začať s alergénovou terapiou sú teda hlavne prvé tri roky od výskytu prvých alergických prejavov. Netreba teda pri podozrení na alergiu odkladať návštevu lekára. Čím skôr sa zistí alergén, ktorý v tele ¨múti vodu¨, tým rýchlejšie sa začne s liečbou a tým výraznejšie budú aj jej účinky.
Vedľajšie účinky
Ako väčšina liekov či liečebných procedúr tak aj alergénova terapia nie je samozrejme výnimkou čo sa týka vedľajších nežiadúcich účinkov. Aj keď ide o bezpečnú liečbu, stáva sa, že po aplikácii injekcie môže asi do pol hodiny dôjsť k anafylaktickej reakcii -silnej alergickej reakcii, ktorá sa môže končiť aj smrťou pacienta. Z dôvodu takejto aj keď zriedkavej reakcie (spôsobenej napríklad nesprávnym dávkovaním, zámenou vakcíny či zatajenia už podobnej reakcie na vakcínu či nejakého ochorenia zo strany pacienta), je pri aplikácii dôležitá vždy prítomnosť lekára. Pacientovi sa zas odporúča tých 30 minút po pichnutí posedieť v čakárni. Objaviť sa po injekcii môže tiež opuch, sčervenanie či svrbenie v mieste vpichu.
Podávanie kvapiek pod jazyk má síce tu výhodu, že nemusíte nikam chodiť, ale aj tu jestvujú vedľajšie účinky, ktoré vás predsa len donútia ambulanciu navštíviť. Niežiadúce reakcie na liečbu kvapkami potrápilo aj Moniku. ¨Mala som svrbenie v ústach. A dokonca sa mi urobil aj ekzém na brade. Potom mi znížili koncentráciu dávky a vtedy sa to dalo.¨ Takže rovnako ako u Moniky aj u iných pacientov sa môže vyskytnúť spomínané svrbenie v ústach, v horších prípadoch dokonca aj o zhoršenie príznakov alergie. V prípade opakovaných nežiaducich prejavov počas liečby sa po zvážení lekára liečba buď preruší alebo sa zníži dávkovanie ako sa stalo aj u Moniky.
Pekné slnečné dni bez vreckovky :-)
