Dnes som e-mailom dostala od spoločnosti Danubewings, ktorá mi počas včerajšieho letu pri prelete na Dubnicou nad Váhou zdvihla dávku adrenalínu a poniektorých priviedla takmer k infarktu, ospravedlňujúci list v tomto znení:
Trpezlivosť ma neobchádzala počas čakania na odlet, ktorý mal hodinové meškanie, avšak na palube by asi vtedy nikto z nás na trpezlivosť ani nepomyslel. Kým niektorí ratovali svoje ratolesti, ktorým prišlo od toľkej ¨ústretovosti¨ leteckej spoločnosti zle, iní sa zas s malou dušičkou chytali za srdce a mysleli na to najhoršie. Spoločnosť Danubewings však pri vybavovaní ¨všetkých¨ povolení a opatrení pozabudla, že na palube má zopár ľudí, ktorých sa nielenže nikto nepýtal či majú o takýto druh zážitku záujem, ale ich o svojom úmysle ani nikto zrozumiteľne neinformoval, a to ani počas letu. Je síce pravda, že chvíľu síce mikrofón hučal, ale ja osobne som začula len Dubnica nad Váhom. Chvíľu na to sa zapli svetelné transparenty, že sa máme pripútať a lietadlo začalo klesať ako pri pristávaní, ale v o niečo zrýchlenejšom tempe a vzápätí na to prudko stúpalo. Tento manéver sa zopakoval 2-krát. Sedela som tam so žalúdkom v hlave a srdcom v gatiach. Obzerala sa po ostatných pasažieroch, ktorí len neveriacky krútili nič netušiacimi hlavami a poniektorí vrátane mňa lapali aj po papierových vrecúškach, ak by náhodou..................Je to rozhodne zážitok z kategórie ¨Na toto nikdy nezabudnem¨
Na palube boli starší ľudia, malé deti a aj len niekoľko mesačné bábätko. Takže hovoriť o bezpečnosti a neporušení predpisov a pravidiel prepravy sa mi v takejto situácii zdá ako zlý sen a jedna letenka ako forma odškodnenia ako zlý vtip (ale napokon, možno za malým poďakovaním príde veľké gesto). Nepochybujem, že spoločnosť si lietadlo po technickej stránke skontrolovala, ale nazrela aj do zdravotných kárt pasažierov? Ako by prevádzkovatelia spoločnosti reagovali, keby na palube niekto skolaboval? Ubezpečovať niekoho o bezpečnosti letu po funuse, kedy sa navyše nič vážne nestalo, je ľahké. Pred a počas letu sa však do pozície ubezpečovateľa nemal nikto. Na záver už asi len toľko: Prečo, ak to bolo také bezpečné a skvelé, v tom lietadle nesedeli aj prevázkovatelia spoločnosti a pri klesaní nekývali z okna? Bolo by to s tou bezpečnosťou dôveryhodnejšie a podpora rozvoja lietania v regióne Považia o kúsok autentickejšia.
