Pred siedmymi rokmi mi mama poslala prioritnú zásielku, ktorej obsah sa ku mne dodnes nedostal. Slovenská pošta v tom čase sľubovala doručenie prioritných zásielok do 24 hodín. Nutne som vtedy potrebovala české peniaze a keďze prevod na účet by trval dlhšie, tak sme sa rozhodli, že mi ich pošle poštou. Malo to byť rýchlejšie. Ale nebolo. V obálke bolo 1000 českých korún. Možno si poviete, že to bola hlúposť, posielať peniaze v obálke. Ale veď predtým to fungovalo, keď sa posielali doláre či bony. Či aj s tým máte niekto zlú skúsenosť? V mojom prípade pravdepodobne niekto prioritne zareagoval a rozhodol sa, že v jeho rukách bude mať tá tisícka lepšie uplatnenie. Dúfam, že padla na úžitok. Verím, že dotyčná osoba ich neprechlastala a tak ma aspoň už celé tie roky hreje pri srdci, že ich investovala triezvejšie.
V tom čase ma to síce pekne rozčúlilo, keďže som bola študentka a ako je známe, len máloktorý študent má vrecká plné bubákov. Ani ja som ich nazvyš nemala. Peniaze som si požičiala od známych a stále dúfala, že im ich budem môcť vrátiť z oneskorenej "prioritnej" zásielky. Nebojte, peniažky som vrátila, aj keď zásielka nedošla do dnešného dňa. Dnes sa nad tou historkou smeje celá moja rodina. Ale odvtedy už prioritné zásielky neposielame a už vôbec nie plné peňazí.
