História mesta spadá do obdobia Veľkej Moravy, kde prvá písomná zmienka sa vzťahuje k roku 903. Je pravdepodobné, že sa tu nachádzalo Slovanské hradisku, ktorému vládol knieža Laborec, ktorý bol porazený uhorským vpádom. Maďarské kmene prekročili Karpaty a v bitke pri Užhorode porazili vojska kniežaťa Laborca. Samotný Laborec bol chytený na úteku do svojej pevnosti v Michalovciach a na brehu rieky Sviržava popravený. Od tejto doby na počesť svojho vládcu ľud začal túto rieku volať Laborec. V stredoveku bol Užhorod /premenovaný na Ungvár/ centrom Užskéj župy a ešte okolo roku 1910 tvorili Maďari 80% obyvateľstva. Na základe uznesenia Parížskej mierovej konferencie a mierovej zmluvy s Maďarskom uzatvorenej v Trianone bola Podkarpatská Rus pričlenená k Československu v roku 1918. Roku 1938 sa Užhorod a Zakarpatská oblasť stali opäť na základe Viedenskej arbitráže súčasťou Maďarska. Po ukončení 2. svetovej vojny sa stal súčasťou Sovietskeho zväzu a od roku 1991 patrí pod nezávislú Ukrajinu.
Mňa ako milovníka hradov a histórie zaujalo to, že sa v meste nachádza krásny hrad so skanzenom s dobrou a rýchlou dostupnosťou do centra mesta. To, že sme k tom pridali ešte Nevický hrad, ktorý je vzdialený asi 15 km od Užhorodu, bol náš bonus. Na tento jednodňový trip sa vyberáme okolo 4 ráno nočným vlakom z Popradu do Michaloviec, kde využívame zľavu na vlak zo supermarketu Lídl. Bolo veľkou výhodou, že sme mali v Michalovciach autobusový prípoj. Od Užhorodu nás delilo asi 43 km, ktoré by sme zvládli do hodiny, ale ďalšiu hodinu sme strávili na hraničnom prechode. Aj tak sme v Užhorode už v dobrom čase o 9.30 ráno, čo bol stimul pre to, aby sme sa vybrali na 15 km vzdialený hrad Nevické. V prvom rade sme museli na stanici zmeniť peniaze od miestneho veksláka, ktorý vyzeral presne jak z českého filmu Bony a Klid. Samozrejme si niečo prihodil do vrecka, za manipulačný poplatok, ale to bolo asi jediné negatívum s ktorým sem sa za celý deň stretli. Taxik nás zobral zo stanice priamo pod hrad za neuveriteľných 5 eur, čo bola veľmi dobrá cena za nejakých 15 km jazdy. Pán taxikár mi porozprával o miestnych trhoch, kde zoženiete skoro všetko a ďalej o lacnom, ale nekvalitnom benzíne. Gotický Hrad Nevické je najkrajšou a určite aj najzachovalejšou zrúcaninou Zakarpatskej oblasti. Nachádza sa severne od Užhorodu v lesoch na skalnatom kopci /264 m.n.m./ nad riekou Už, neďaleko od rovnomennej obce Nevické / z ktorej je vzdialený asi 15 min. pešo/ Prvá zmienka pochádza z roku 1247 , kde hrad slúžil na stráženie cesty do Poľska. Hrad bol zbúraný v roku 1644 behom povstania Juraja II. Rákocziho. V súčasnej dobe je hrad dosť zarastený a čiastočne zakonzervovaný. Dominantu hradu tvorí zastrešená bašta, do ktorej nevedie žiadny prístup. Neďaleko od hradu sa nachádza Wagnerov park, ktorý bol založený v roku 1879. Pod hradom je hotel a reštaurácia, kde sa dajú kúpiť aj suveníry. Jednou z nepodložených zaujímavostí je návšteva Julesa Verna, pre ktorého bol hrad predlohou k napísaniu románu „ Tajomný hrad v Karpatoch“.
Cestu naspäť do Užhorodu volíme medzimestskú dopravu v podobe mikrobusu, ktorý tu premáva podľa miestnych niekoľko krát do hodiny. My čakáme asi 20 minút a asi za 50 centov sa dostávame do centra Užhorodu. Miestny študent nás zavedie priamo ku hradu, aj keď tam nemá cestu. Spravil to, len kvôli tomu, že sa môže porozprávať s niekým po Slovensky. Rečová bariéra tu nieje skoro žiadna, pretože tu Slovenčine rozumejú skoro všetci. Hrad stojí na 30 metrov vysokej sopečnej vyvýšenine. Okolo neho sú mohutné vysoké múry, ktoré museli dávať posádke hradu pocit bezpečia. Hrad ma bohatú históriu, ktorá je spätá s mestom. Nás zaujala veľmi pekná exkurzia, kde nemohli chýbať hudobné nástroje, história regiónu, rôzne vykopávky, kroje, mučiareň, makety hradu, vypchaté zvieratá a rôzne historické predmety súvisiace s týmto regiónom. Po hrade chodíte bez sprievodcu a vstupné je v prepočte okolo 1 eura. V areáli sa dá pokojne poprechádzať okolo hradieb, kde máte veľmi pekný výhľad na skanzen a nachádza sa tu aj niekoľko sôch. Je tu tiež možnosť zakúpenia veľkého množstva suvenírov. Hneď vedľa hradu sa nachádza Múzeum Rusínskej kultúry /Skanzem/, kde je vstupné tiež okolo 1 eura. Je tu veľa drevených domčekov a asi najzaujímavejšou stavbou je kostol sv. Michala, ktorý tu je prevezený z Mukačeva. Je to najfotogenickejšia stavba areálu a počas našej prítomnosti sa tu vystriedali 3 svadby. Po prehliadke to vezmeme cez centrum mesta, ktoré je veľmi živé a má svojský turistický ruch. Pofotili sme sa pri niekoľkých rôznych novodobých sochách, ktoré spestrujú kultúrny nádych ulíc. Na viacerých miestach máte veľké billboardy s mapou mesta, aby ste sa nestratili. Predsa len nieje to zas také malinké mestečko, však má okolo 115 tisíc obyvateľov. Na pešej zóne hrá živá hudba a nás sem priláka ani nie tak tóny muziky, ako vôňa šašlíka a vareného boršču. Čomu sme nemohli odolať a v podstate za pár eur sa výborne najeme. Po posilnení sa prejdeme asi 20 minút pešo okolo rieky „Už“ priamo na autobusovú stanicu. Kde si ešte pol hodinu počkáme na náš spoj na Slovensko, pozrieme si vlakovú stanicu za ktorú by sme sa nemuseli hanbiť ani v Bratislave.
Užhorod je turistická perla tohto kraju, ktorého samotné centrum je rušné, energetické, ale aj čisté a upravené, kde sú ľudia zvyknutý na turistov. Niekoľko krát som sa musel opýtať na cestu na stanicu a okoloidúci ľudia nemali problém mi všetko dopodrobna vysvetliť. To, že sa nachádza hneď na hraniciach so Slovenskom, by sem mali využiť nie len na návštevu trhov, ktoré sú pre nás tak známe, ale aj obohatiť si kultúrny zážitok, ktorý nám toto miesto ponúka.
Nevicky hrad:
Užhorod hrad:
Skanzem:
centrum mesta:
Aby som nezabudol - basketbal sa tu hra opačne :-)
