V diaľke sa vznáša rytmus salsy, a ktosi vedľa mňa si zapálil cigaru. Ešte si objednám rum „siete anno“ a uverím, že som tam. Na mieste, kde som nechala kúsok svojho srdca. V krajine zužovanej režimom, kde ľudia sú slobodnejší duchom ako my, zovieraní každodenným stereotypom a neustálym sa ponáhľaním. V krajine, kde všetko trvá desať krát dlhšie a autá na prechode pre chodcov stoja aj 5 minút, kým všetci prejdú. Maňana – kam by sa ponáhľali. Nie som ani prvá, ani jediná – Kuba učarovala mnohým. Veď nenadarmo sú mestá plné kubánskych podnikov, mojita a daiquiri, tanečných škôl vyučujúcich salsu a ja, sediac v centre Bratislavy spomínam na jej esenciu. Možno moje nadšenie nepochopia tí, pre ktorých sa poznávanie Kuby začalo a skončilo na plážach Varadera, s nemotornými čašníkmi, tričkami s Che Guevarom v obchode so suvenírmi a komerčným večerným programom. Skutočný príbeh sa odohráva mimo brán hotela. V pozlátku svetoznámych kabaretov a ošarpanosti ulíc je niečo čarovné. Nostalgické kúzlo, ktoré oceníte, len pokiaľ v ňom nemusíte žiť.
Kuba je lesk a sláva sexi kostí vlniacich sa v horúcich rytmoch ...
... ale aj obyčajných žien na vidieku.
Kuba je neslobodná ...
... a slobodná zároveň.
Je farebná ...
... a sivá.
Kuba, to je mladý pionier plný očakávaní ...
... ale aj starý muž, ktorému život napísal príbeh na tvári vráskami.
Kuba sú pláže ...
... a vidiek.
Cuba linda de mi vida, nikdy na teba nezabudnem ...
