Jedna kvapka. Druhá kvapka. Z takých kvapiek prší dážď. Keď sa nebo začne hnevať, počuť ten hlas, čo kričí zhora, a vraj sa už nehnevaj. Medzi ľuďmi sa často tvoria z malých kvapiek aj búrky. A jazvy z búrok sa ťažko hoja...
Ľudia takto často kričia, nepočuť už hlas z nebies. Každý sám za seba v svojom boji proti láske, proti pravde, a aj proti nádeji. Ani slnku sa už nechce na oblohu vychádzať. Odkiaľ fúka tento vietor ? Bez vetra predsa ani lístok nepohne sa. Nezmráka sa iba vonku. Mračia sa aj ich tváre.Neznížiš sa z neba na zem. Neponížiš pokoru. Z takej búrky v tvojej duši môže byť aj potopa. Všetko dobré zaplaví sa. Pod vodou sa nedá dýchať. Dúha už viac nezjaví sa.
Búrky takto duši škodia. Z pohára vyliala sa voda! Búrky často neodídu, potom hľadaj v srdci vinu.
A čo spôsobila jedna kvapka.....
