Občas len mlčím a hľadám .Tak, kde je ten správny smer. Možno na sever a na juh. Niekde tam, kde sa šťastia stretávajú. Ja neverím, že občas plačeš. Ja neverím, že sa to stáva, že smútok vedľa mňa zaspáva.
Viem, že v rukách zhasne mi hviezda. V tme predsa hviezdy zaspávajú. A niektoré sa zhora dívajú. Možno aj nebo vie plakať, no neviem sa na neho dívať. Možno mi zomrelo v očiach. Možno nebá neumierajú.
Ja neverím, že lásky na prvé pohľady spolu dodýchajú. Možno tlkot prestane biť. A možno padá hviezda, z ktorej želania sa nesplnia. Túžiť a nemôcť mať, prestať túžiť a prestať sa smiať.
Možno z dna vstať. Už nikdy nemať rany v krídlach. Vzlietnuť preč. A padať len, keď vieš, že je tam niekto kto ťa chytí. A v láskavých očiach a v pohľade...
A možno uverím....,