m a k o v i č k a

ale sú tam a čakajú..
teplé. jasné. žiarivé.
pohladia jej ranky, lúče slniečka.

a vyparí sa, pomaličky, slzička. 


stojí si tam, len tak, sama. 
divá. tvrdohlavá. krásna.
červeň sa jej vetrom plápola, 
úplne voľne.
aj by lietala do výšin.
so svojím milým, vetrom, keby len mohla.


stojí si tam, rozvášnená, makovička.

derú sa na samý povrch. 
nepustí ich. 
omámia ju svojou vábivou vôňou. 
už nemôže bojovať s oslabenou vôľou. 
puk. 
a sú von. 
voľné. silné. nespútané.
ako ten vietor.
uletia.


a tak si tam ďalej stojí, pokojne, makovička. 
sama.
čaká a čaká na jeho návrat.
jeho podmanivú vôňu, silu,
ako sa opäť jemne dotkne jej vlasov

vetru nemôžu uniknúť..
schmatol, pevne zovrel a už nikdy nepustí.


a už je skrotená, divá makovička.

Wednesday, June 17, 2009