Keď sme začiatkom júna 2013 vstúpili do chátrajúcej budovy Encián na Skalnatom Plese, aby sme ju vypratali do pôvodnej podoby, nevideli sme hory odpadu. Nevideli sme visiace umakartové obklady, desaťročiami vychodené staré koberce, kopy fliaš z ktorých sa pilo pred dlhými rokmi. To čo sme videli, čo sme v prvom rade chceli vidieť, bola legenda driemajúca pod všetkým tým neporiadkom. Úžasná stavba, ktorá kedysi slúžila ako konečná stanica I. etapy lanovej dráhy a zároveň údolná stanica lanovky Skalnaté pleso - Lomnický štít.
Pôvodný projekt architekta Dušana Sama Jurkoviča investor počas výstavby rôznymi spôsobmi pozmenil a zasiahol tak do nádherných línií autorovho konceptu. Budovu postupne dopĺňali rôzne prevádzky, okrem technologického zázemia v nej bolo možné nájsť aj reštauračnú a ubytovaciu časť. Doba však bola k Enciánu neúprosná. Keď v 70.rokoch postavili novú kabínkovú lanovku z Tatranskej Lomnice na Skalnaté Pleso, do jej vedľa postavenej budovy sa postupne začal presúvať aj život z Enciánu. To chceme zmeniť. Budeme radi, ak sa nám v čo najväčšej miere podarí vrátiť budove jej pôvodnú podobu a oživiť ju. Aj preto ďakujeme už teraz najmä tým, ktorí Tatranskému okrášľovaciemu spolku poslali 2% z daní. Len vďaka týmto peniazom sme sa do toho konečne mohli pustiť. Nechceli sme okolo toho robiť veľa kriku, pretože od začiatku do toho ideme skromne, s úctou k miestu, ktorého genius loci si to naozaj zaslúži. Urobíme však maximum, aby ste si už toto leto mohli po návšteve Enciánu povedať, že to stálo za to. Držte nám palce. Ak sa pozriete na fotky, bude vám jasné, že to naozaj potrebujeme :)
Patrik Kolesár
foto: majo galajda
