Opravili sme priestory bývalej reštaurácie a kuchyne na druhom nadzemnom podlaží Enciánu. Zastavili sme zatekanie strechy. Opravili sme zle urobenú strechu a izoláciu na vyhliadke na bývalej napínacej veži, kde už montujú nové rošty.
Zachránil som dva šanóny projektov. Už viem ako vyzeral základ stĺpu. Technická pecka. :D
S pomocou vrtuľníka sme dole stiahli takmer 12 ton sute a bordelu.
Odchovanci z detských domovov odpracovali v Enciáne za 7 týždňov asi 380 hodín.
Dobrovoľníci odrobili cca 150 hodín.
Hore sme vyniesli ďalšie 3 tony materiálu.
Firmy nám darovali farby a materiál. Kamoši pomáhali. Frajerky mali strpenie a tolerovali nám, že sme im neverní so starou pani Wiesner, s ktorou som 12 týždňov žil deň a noc.
Namaľovali sme schody a zastavili zatekanie starých odpadov do budovy.
Zachovali sme odkaz Dr. Jurkoviča. Schody sú modro-červené. Farby Spiša. :D
A ešte stále nie sme na konci.
Čakajú nás ešte izby a bývalá stanica.
Je to smutný pohľad na starú kabínu ležiacu spolu s behúňom pod poslednou „bodkou" , ako lanovkári nazývajú poslednú kladku v stanici.
Všetci mi vravia, aký pekný hotel si staviam. Super ubytko.
Fajn, sklamem Vás. Nebude tam hotel. Ani super biznis.
Dobrovoľníci by predsa nemali pracovať na našich biznis aktivitách.
Ale prezradím vám, budem tam mať super lyžiareň, kde si konečne budem žehliť lyže, aby som v zime vedel zbehnúť dole medzi ľudí :D
[1] Wiesnerka- starý názov lanovky
