mám starosit

„Niečo na tom bude.“ Vravím si a spomínam si, ako mi bolo dobre v komunizme, keď každý mal robotu a aké krásne funkcie boli. Druhý zástupca veliteľa hlavnej výhybky... Dal som si inzerát do novín: „Príjmem nosiča starostí, plat dvadsať tisic Sk, hlavný pracovný pomer, nástup okamžitý.“Na tretí deň od uvernenia mi zvoní taký malý chlapík, s plešatou farbou vlasov a s okuliarmi so zvečením, za ktoré by sa nehambil ani Hubblov vesmírny teleskop. Automaticky mu zavieram dvere a vravím: „Žiadne letáky.“ „Ja som prišiel na ten inzerát.“ Odpovedal mi a jeho noha zabranila mojim dveram zabuchnúť sa. „Jáj, podte prosím dnu.“ Ponukajúc mu miesto sa ho pýtam či si nedá kavičku alebo slifku. Odmietol že je tu služobne a že by sa zbytočne nerád zdržiaval, keď má ešte veľa vybavovačiek. Dohodli sme sa na plate, podmienkach a nadčasoch a odišiel. Na druhý deň sa sám seba pýtam či som mu nedal na začiatok moc veľa, ale si vravím že keď budem mať po starostiach, tak prečo nie...Mám po starostiach. Robota žiadna, manželka ukojená a deti...čo je ma po detoch, veď to neni moja starosť. Život bez starostí som si užíval, až kým ku mne neprišiel moj nosič starostí a riekol: „Dávam výpoveď! Sťahujem sa do Bratislavy.“ Čo som mal robiť, keď mu ponúkli tri krát vyšší plat... M ám starosti. Čo mám robiť? Robota žiadna, manželka neukojená, deti hladné. Poradte, čo mám robiť?