večer sama doma

„To bol týždeň.“ Pomyslela si Zuzana po ceste domov z roboty po namáhavom týždni v robote, kde mala prezentáciu pred veľkým zákazníkom. Náhlila sa domov nie len preto, že bolo hnusné počasie, do ktorého by neposlala ani svojho šéfa, ktorý ju nechal v kancelárií spávať aby získala veľkého zákaznika, ale hlavne, že mala všetkého dosť a tešila sa ako sa ulebedí v gauči svojej obyvačky a s kamarátkou “Vínkou Fľaškovou“ si pozrú nejakú romantiku. Ako tak uteká pomedzi daždové kvapky, ktoré si tak s radosťou vyberajú práve jej hlavu, vidí veľký bilbord s nápisom “ZOMRIEŠ“. Preľakne sa, ale keď podíde bližšie zistí, že časť bilbordu zakríval strom. Nápis na bilborde bol “Ak neprestaneš fajčit, tak ZOMRIEŠ.“ Merne pobavená svojim predčasným preľaknutím sa pousmiala a pomyslela si: „Scénka ako z hororfilmu.“ Ako tak ukrajuje zo svojej celkovej cesty domov počuje ako niekto za ňou kráča. Po chvíli sa otočí, ale nikoho za sebou nevidí. Namiesto schyzofrenií to pripísala tomu blbému bilbordu a kráčala pohodlne ďaľej. Keď sa blíži k svojmu domu, zasa začuje kroky, ale teraz už poučená si povie, že sa jej to zase zdá. Ale keď kroky pridávajú na intenzite, zľakne sa, ale neobzrie sa, lebo ako vravia základy paranoje, keď sa neobzrie tak sa jej nic nemože stať. Už, keď sa zdá že kroky sú asi meter za ňou, rozbehne sa rýchlo ako šprínter vo finálovej dvojstovke nepozerajúc za seba. Stále cíti dych za chrbom, ale nepočuje žiadne kroky. Po chvili šprintu zastane a počas toho, ako sa obzrie a nevidí za sebou ani známku živej duše si prisahá, že už nikdy nebude kukať na hororové filmy. Poriadne premočená a teraz už aj spotená, vytešujúc sa na horúci kúpeľ dorazí do svojeho rodiného domku, ktorý už spláca dvadsať rokov a práve tento rok splatí celú hypotéku a konečne si začne užívať výlety a všetko, čo si skrz vysoké splátky nemohla dovoliť. Rozsvieti, a zhadzujúc postupne všetky šaty, sťa by ich bol rozhadzal milenecký pár v objati vášni hore schodami sa dopraví konečne do vytúženej kúpelne. Kým sa dostala k zrkadlu v kúpelke, stačila zo seba zhodiť všetko, tak si mohla ešte povedať, že na to že ma pomaly styridsať vyzerá naozaj dobre. Zadoček pevný ako skala zocelený každodeným behaním, driek tenučký, ako po dvadsiatich rokoch intenzívneho nosenia korzetu a prsia, na tie sa nikdy nemohla stažovať a ani žiadny z jej milencov si na ne nestažoval. Po tomto kochaní sa na sebe skonštatovala, že by aj dvaciatka za takéto teľo dala majland. Už chcela vôjsť do napustenej vane, ktorú si počas svojeho nonšalantného chválenia tela napustila, keď v tom zazvonil zvonček. „Kto to tak môže byť teraz v noci?“ Nedbajúc na predošlé paranoje šla ku dverám. Spýtala sa: „Kto je?“ Nikto neodpovedal len zvonil. Pozrela do kukátka a zistila že nikto vonka neni a že zasa sa nechala oklamať novou melódiou svojej pevnej linky, ktorú jej tam nahral fanatický počítačový maniak Peter z ich roboty, čo všetkých stále zásobuje technickými novinkami. Príjde k telefónu, zdvihne a opýta sa: „Kto je tam?“ Z telefónu sa však nikto neozýva, len počuť nejasné vzdychanie. „Kto je tam?“ zopakuje, no keď nikto neodpovedá zajčí do telefónu: „Počúvaj ma ty úchyl, to si nemožeľ honiť na porne, ako všetci ostatný normálny ľudia čo nemajú partnerov, ale musíš otravovať slušných ľudí?“ A pre vystrašenie zakričí, aby si myslel že tam ma manžela. „Karol. Pod sem, nejaký uchylák sa tu odbavuje po telefóne.“ A zloží. Nasratá volá na políciu, že ju nejaky úchyl otravoval, ale policajtka na ústredni jej povedala, že nikto nič neurobil a kým tak niekto nespraví tak nemožu nič urobiť, ale že pre istotu pošlú hliadku, keby sa náhodov ten dotyčný odvážil prísť až pred dom. . Typická polícia...Pre istotu ešte v uteráku pozámkýnala všetky dver, pozatvárala okna a išla sa sprchovať. Pri utieraní začula taký tlmený zvuk, ako keby niekto rozbil okno, tak zobrala prvý väčší predmet čo našla a volajúc sa tam išla pozrieť. Vytočila číslo, ale linka obsadená. „Ako može byť polícia obsadená?“ a vytočíla číslo svojej kamaratky. Vtedy zistila, že jej a nie linka na druhej strane je obsadená. Niekto odsrihol kábel...„Karol, poď sem, niekto nám rozbil okno.“ skúsila márne odstrašit niekoho, kto sa jej asi vlúpal do domu, keď videla rozbite okno na zadných “otvorených “dverách domu. „Ježišmária!“ nahlas zakričala ked videla pred sebou zamaskovaného muža s pištolou v ruke. „Lahni si na zem a daj ruky za seba!“ Zaziapal na ňu muž v maske. „Zoberte si čo chcete, peniaze karty, všetko si berte, len mi neublížujte!“ Líhajúc si na zem márne skúšala zachránit už vopred beznádejnú situáciu. A možno, že bude chcieť len prachy a pôjde preč. „Neboj sa ty štetka, ja si zobiem čo chcem, a možno že ti pri tom neublížim“ Povedal jej s miernym úškrnom a vyhrnul si rolák, lebo mu už asi začínalo byť teplo. V tom mu zbadala na predlaktí tetovanie, ktoré už niekde videľa, len si nevedela spomenúť. A v tom blesk, ako z jasného neba... Televízne správy dva týždne do zadu: „Z justičnej väznice v Bratislave utiekol nenávidený násilník a masový vrah Július “skalpel“ Karbánik, ktorý ma na svedomí nespočetné množstvo znásilnení s brutálnym zavraždením. Tento psychopat je bývalý chirurg, ktorého nevera ženy so svojim najlepším kamarátom doviedla až do toh,o že ich oboch sledoval, a počas ich stretnutia v hoteli brutálne zavraždil. Táto vražda mu vtedy ešte za komunizmu prešla a tak dostal chuť na nové obete. Keďže zo všetkého vinil ženu, tak aj jeho obete boli ženy, ktorým s nanorobotickou presnoťou dokázal odoberať orgány, no po pri tom udržovať pri živote. Samozrejme až po brutálnom znásilnení. Polícia ho dokázala chytiť až po dvadsiatich rokoch besnenia. Tento masový vrah je 180 cm vysoký, čierne vlasy, masívnejšia postava a poznávacie znamenie je jeho tetovanie na predlaktí: had so skalpelom v hlave. Informácie poskytujte na čísle 112...“ „Nieeee, pustite ma.“ Kričala keď jej zväzoval ruky za chrtom. „Ty kurva, budeš trpieť ako ja som trpel. Ty kurva!“ nezbudol dodať a začal sa jej hrať so skalpelom okolo hlavy nahlas rozmyšlajúc, čo jej ako prvé odreže. „Najprv ta pojebem a pri tom ti odrežem prsník. Uvidíš ako budeš vrieskať od orgazmu.“ Samozrejme nezabudol dodať ty kurva. Ani nestihla moc vrieskať, lebo veľka čierna páska jej v tom zabránila. Keď jej roztrhal všetky šaty aj bielizeň tým svojim lesklým skalpelom skoro omdlela, ale to jej nedovolil. Musela si všetkú bolesť vytrpieť. „Mhm“ povedala, no nebolo jej to vôbec platne. „Drž hubu ty kurva“ odvrkol jej. „Mhm, mhm, mmm“ nezrozumiteľne blabotala a naznačovala sa aby sa pozrel za seba. „Mňa neojebeš ty kurva. Čo čo si mysliš , že keď sa obzriem, tak sa odviažeš a udrieš ma tupím predmetom po hlave? Alebo čo si mysliš že urobiš? No dobre, budem hrať s tebou to divadielko a obzriem sa a uvidím, čoho si schopná.“ Povedal a s pohŕdavým úsmevom sa obzrel. No ako sa obrzrel mu zmrzol riadne úsmev. Stál tam ich syn a hodnú chvílu ich už asi pozoroval. „Štyridsaťpäť rokov a stále sa chováte ako pubertáci. Že sa na to nevyseriete...“