...nevedela som prekonaťuž štvorročný absťák, ktorý mal na svedomí náš psík. Daro bol zatiaľposledným prírastkom, ktorý mal vraj ukončiť dlhoročnú éru morčiat vnašej rodine. Neexistuje! Nepripúšťam! Keď som JU (je to samička)kupovala, bola maličká, ustráchaná, zmestila sa do dlane, avšak dnes jeto už riadna vypasená svinka neustále sa dožadujúca nového žrádla. A tomá ešte len štvrť roka svojho života za sebou. :o) Ale hneď mám svojesrdiečko na mieste. NINA. Pri výbere mena mipomáhali všetci naokolo a aj skvelí kolegovia blogeri sa pridali.Nakoniec zvíťazil návrh mojej sestry, za ktorý ma však o dobrý mesiacneskôr zvozila, že vraj - čo je to za meno? Neskoro Jana, už je tak :) ( prečo ma zvozila? - skúste si nahlas vysloviť: Ninine, s Nininými, o Nininých... hotový jazykolam:) Môj spolužiak a sused Igor ju pohotovo prekrstil na Sninu. A tak lenstále počúvam: „Ako sa má Snina, čo robí Snina... ?" A keď dôjde nanávštevu, jeho pozdrav (v zmysle zabiť 2 muchy jednou ranou) znie:„Ahoj Ale.nina..."
Už dlho sľubujem, že tu dám jej fotky. Tak, nech sa páči: :o) Toto ( dole)je môj nový prechodný domček, ktorý mi „veľká" pripravila v prvý deňmôjho pobytu. Ešte som veľmi ustráchaná, bojím sa každého nového zvuku,predsa som maličká, mám ešte len 8 týždňov...
A čo to? Blíži sa ku mne s nejakou kovovou ozrutou, ani nemám kam ujsť, hádam ma tá kartónová stienka ochráni...
Že by mi robila portrét...?
Tuuž mám o týždeň viac! A objavujem slasti morčacieho života, oňuchalasom si už všetky kúty môjho rajónu, prezradím vám, najradšej saschovávam za posteľ. To sa však „veľkej" nepáči a zatarasila mi cestukartónom. Nevadí, raz prehryziem. Aj tak sa najlepšie cítim na rukách„veľkej" má ma rada a neustále ma škrabká, proti čomu neprotestujem...:o)
A tento župan jepríjemný, mäkký... Ale hlavne, ak zavetrím nebezpečenstvo, hneď sazavŕtam pod pazuchu, nech ma nik nevidí. „Veľký" ma však vypátral ajtu...
Už mám 12 týždňov! Po posteli robím pravidelný prieskum, občas sa tu nájdu nejaké dobroty. Dnes však nič na obzore... :-(
Nevadí, aspoň si poleňoším a povyhrievam sa na slniečku...
Predsa len vetrím nejaké žrádlo?...
Taktosi ja bývam. Práve som dostala čerstvú nádielku sena a tak ma nič viacnetrápi... Papám hodne, veď len uznajte, koľko som vyrástla!(porovnajte úplne prvú fotku s touto - ako mierka slúži tá istáštvorhranná miska)
Dostala som ajvychádzkový domček, v ktorom sa môžem uchýliť počas mojej túry po izbe.Som však pohodlná a ani ma nehne odtiaľ vyliezť. Dobre sa mi leží...
Takto skvele sa hovie na nohách mojej „veľkej".
Pohodička je to. Pohoda. To mi verte.. :o) Ležíme si obe...
Na ramene „veľkej" sa cítim bezpečne... :o)
:o)
