To je moje, to je akcia akosa patrí.
Tak som sa zamiešala do davu,našla som si miestečko s fajn výhľadom a zírala do neba, resp. naUFO, odkiaľ zoskakovalo pár odvážlivcov. Výborný adrenalín, trošku som im ajzávidela. Raz si takto musím zoskočiť aj ja...
( Hudobné autíčko. Miešali celkom fajn muziku... )
( Tí, čo sa o akciu tiež starali. ..)
( A tu skladajú padáky naspäť dohromady, aby mohli byť použité na ďalší zoskok .)
Foťák som mala stálev pohotovosti, no tie sekundy potvory utekali ešte rýchlejšie než obyčajnea tak, kým som sa spamätala, skokan už bol aj dole, veď predsa len, tých 95 metrov je peknemálo... Urobiť dobrú snímku včas bolo umením...
( Snahu zdokumentovať to maliviacerí ...)
( Kým ja som striedavopostávala, či čupela, tento si zvolil výborné stanovisko i polohu :-D)
Neskôr som sa vykašľala na to, že mám biele nohavice a usalašila som sa dotrávy aj ja...
( Hmm, tento asi momentálne naskokanov nestriehne ...)
( Aaa!!! Tu je prvý skokan,ktorého sa mi podarilo zachytiť ešte bez padáka .)
Tá fotka na mňa pôsobí troškusamovražedne :-D
Medzitým sa však viac čakalo,než skákalo. Niežeby sa skokani báli, iba fúkal nepriaznivý vietor. Pristátiev Dunaji by sa asi nepáčilo ani mne.
A tak som sa zatiaľpohrala s makrom...
...a rozhliadala vôkol...
( Keď nie padáky, tak všadesamé balóny. Každý tam poskakoval s nejakým balónikom v ruke, niekomuobčas aj uletel. ..)
(... niekde zostalizabudnuté ...)
(... žeby aj psy mali radi balóny? ;-))
...až došiel ďalší zoskok:
Všetky hlavy vyvrátené hore,len psíkovi to je tuším šuma-fuk:
Jeho viac zaujímalaloptička:
Pomocníci hore na UFE občasšaškovali a plašili nás, čo sme striehli s prstom na spúšti, či nebodajniekto ďalší nezoskočí:
A tento bol posledný skokan. Po ňom sa musela akcia predčasne ukončiť, lebo vietor neprial:
No aj tak to bolo fajnpozeraníčko :o)
