Kým sme sa tam dotrepali, nariekala som, že slnko je už preč. Tak nám treba. Pohľad sa nám však ponúkal aj tak pekný.
Keď tu predsa - čo to začalo vykúkať spoza mrakov. Odraz na vode tomu dosvedčoval.
A aha - predsa len, obloha sa začala sfarbovať krásne na žlto. Aj voda začala viac žiariť.
Na prechádzke sme neboli sami, objavili sme ešte jeden párik :)
Hups - a už je slnko von.
Na tú chvíľu slnko prežiarilo okolie do „neskutočna". Pravda, ak by mi niekto cudzí ukázal tieto fotky podozrievala by som ho z prehnanej úpravy farebnosti. Avšak skutočnosť bola naozaj takáto. Neupravila som tu ani máčny máčik.
Dokonca, na chvíľu sa aj dúha zjavila.
A tu je slnko v plnej kráse, o 5 minút už po ňom nebolo ani stopy...
Táto fotka (dole) je môj favorit :o)
A celková panoráma....
Farebnosť sa potom menila veľmi rýchlo, z minúty na minútu...
A táto (dole) je tiež môj favorit :o)
Znova musím pripomenúť, a čestne prehlásiť, že aj keď tieto farby vyzerajú neskutočne, neupravila som na nich nič - takáto nádhera bola na oblohe predvčerom večer.
A ešte naše „portréty" :)
VODA bola kapitola sama o sebe. Podobne sa menila od minúty.
Na začiatku sa tvárila ako pokojné zrkadlo:
Po západe, keď sa vietor ozval, ukázala svoj dramatický vzhľad:
Občas však vyzerala ako z olova:
A keď vyšlo slnko spoza mrakov, roztancovali sa hviezdy na vlnách (uff, musím zvoľniť, nejako poetizujem muhehee ;-) Ale naozaj to vyzerá ako hviezdy :)
Aj tiene stebiel tancovali ;-)
Na niektorých miestach bola voda pekne číra a ukazovala dno:
A keď sme odchádzali, takto do ružova sa s nami lúčila....
