Vedeli ste, že existuje niekoľko rozličných typov cintorínov? Tie, ktoré poznáme bežne a navštevujeme ich zväčša celý život, od detstva vnímame ako vzor – takto vyzerá cintorín. Nie všade na svete to je však rovnaké ako u nás. Najviac sa experimentuje v Spojených Štátoch, v Nemecku a v severských krajinách. Z hľadiska kompozície by som ich rozdelila do štyroch základných typov. Tie sa potom vzájomne obmieňajú a kombinujú. Forma závisí hlavne od histórie vzniku cintorínov, od ich neskoršieho rozširovania a podobne. Často v tom majú prsty nielen architekti a krajinári, ale hlavne legislatíva daného štátu, ktorá vo veľkej miere ovplyvnila štýl a vývoj kompozície cintorínov.
Teraz sa zahrajem na vzdelávacie okienko a podelím sa s tým čo som našla a zaujalo ma. :-) (Upozorňujem, že najnovšie trendy, tie dnešné z 21. storočia v článku nezahrňujem)
PRVÝ TYP
TYP lesného cintorína:
Najviac príkladov nájdeme v starých nemeckých cintorínoch. Zvykne sa tomu hovoriť aj nemecký typ cintorínov.
tento typ cintorínov sa prvý krát objavuje na konci 19. storočia. Prvým a najlepším príkladom je Waldfriedhof v Mníchove od architekta H. Grässela:

Podobne inšpirovaný je Hauptfriedhof v Dortmunde ,kde sú v súlade krivky s líniami:

K tomuto typu niet čo viac hovoriť. Jeho základnou črtou je samozrejme hojný dostatok vysokej vegetácie, ktorá jemne skrýva náhrobky a iné pohrebné prvky: cintorín v Mayence:





cintorín Osterholzer, Brémy:

DRUHÝ TYP
TYP severoamerického parkového cintorína:
Takýto cintorín je umelo komponovaný ako anglické parky. Je to ich až príliš doslovná imitácia. Umožňuje vysádzať drahú a vzácnu vegetáciu, ktorá sčasti maskuje hroby. Z filozofického hľadiska je to možno pokus o negáciu smrti. O zakrývanie prítomnosti smrti.
Často prvoradou podmienkou takého typu cintorína je, že pri tvorbe plánu (pôdorysu) treba poskytnúť každému jednému miestu pre hrob dobré umiestnenie. Ľahko dostupné polohou i cenovo. Od toho sa potom odvíja to ostatné: Graceland Cemetery v Racine, Wisconsin, architekti: S. J. Hare, S. H. Hare:

Obr. Ľ /Graceland Cemetery, Chicago/ a obr.P /letecký pohľad na Mount Auburn Cemetery, Cambridge/ Cintoríny sa prezentujú ako rozsiahly park v ktorom sú diskrétne uložené náhrobky:


Často sú formy, materiál monumentov a vysádzanie vegetácie podrobené prísnym pravidlám:

Obr. 6 – 10, 12 /cintorín v Hambourg – Ohlsdorf, architekt W. Cordes:






TRETÍ TYP
TYP architektonického cintorína:
Tento typ spočíva v tom, že má veľké bohatstvo vegetácie, rôznych výšok, druhov, vysádzané so špeciálnym zámerom. Žiaden druh vegetácie nie je nikde náhodne, všetko má svoje naplánované umiestnenie.
Jeden z najstarších a najvzácnejších príkladov je cintorín v Štrassburgu: obr.P (centrálna časť s krematóriom), obr.Ľ (ukážka vytvárania línií stromov, ktoré oddeľujú jednotlivé parcely):


Takéto tvary sú najlepšie aj pre rozširovanie starých, už nedostačujúcich cintorínov. Dokážu sa napájať bez výrazného rozdelenia starej a novej časti. Príklad rozšírenia starého cintorína je na obr.P a Ľ /cintorín de Sihlfeld, Zürich/. Obr.Ľ: Usporiadanie stromov je prvoradé, od toho sa odvíja každé nové miesto na pochovávanie.


Takéto typy cintorínov sa realizujú väčšinou na rovnom teréne. Spád terénu totiž narušuje kompozíciu foriem, a tým ju viac uvolní. Na obr.23 je príklad cintorína, ktorého kompozícia je spätá s tvarom terénu, čím sa už viac približuje k typu krajinného cintorína:

Na ďalších obrázkoch je jeden z prvých príkladov takéhoto typu, veľký komplex zoskupujúci jednotné celky. /cintorín Bale Hornli/ Na spodnom obrázku je jeho pôdorys.





ŠTVRTÝ TYP
TYP krajinného cintorína:
Tento typ vznikol uvoľnením pravidiel pre typ architektonického cintorína. Návrh sleduje terén, prispôsobuje sa mu, uvoľňuje sa prísna geometričnosť. Oproti parkovému a architektonickému typu má najmenej pravidiel, dalo by sa povedať, že skoro žiadne a tým dáva voľnú ruku ich tvorcom.
Nasledujúce obrázky sú príkladmi cintorínov typu na rozhraní medzi architektonickým a krajinným. Zlučujú voľnosť dizajnu parkov s bohatou ozdobnosťou lesa a racionálnou dôstojnosťou kompozície. Tieto typy nájdeme predovšetkým vo Švajčiarsku:
cintorín v Berne:


cintorín v Lucerne:

cintorín v Manneg:


cintorín v Brigue:


cintorín v Glattbrug:



Typickým príkladom pre krajinný typ cintorína je cintorín v Clamart, na ktorý existovalo mnoho štúdií, aj v prísnom geometrickom štýle, až napokon zvíťazil tento variant. Architektonické stvárnenie vstupu je na spodných obrázkoch:






Vegetácia, či už existujúca, alebo možná má značný význam pre výber kompozície a finálny efekt krajiny cintorína.Terén môže byť zalesnený v celku alebo v častiach. Podľa typu drevín, ich množstva či zdravotného stavu, môže kompozícia vyžadovať výrub, či vyčistenie niektorých miest v záujme inej vegetácie, pre rozšírenie krovín a trávnikov, ale ešte viac preto, aby sa mohlo zoskupiť niekoľko hrobov v odkorenenej zemi. Takisto môže vyžadovať podriadenie sa a rešpektovanie spádu terénu, perspektívy, lokalizácie stavieb či potreby ciest.Je dobré pri tvorbe poznať množstvo rozmanitých druhov vegetácie z hľadiska ich tvaru a vedieť ich vhodne kombinovať. Avšak nielen tvar, dôležitý prvok vizuálnej harmónie tvorí vo veľkej miere aj farebnosť. Zafarbenie listov a kvetov a to si vyžaduje znalosť ročného cyklu rastlín.
POUŽITÁ LITERATÚRA: Robert Azuelle - Dernieres demeures