Lebo už vidím reakcie typu „A čo sa tu sťažuješ? Keď nič nespravíš, nebudeš mať... V lampárni si nepomôžeš." Viem. Nepomôžem, ale uľaví sa mi aspoň trošku. Aj tak môžem len kričať do prázdna, alebo píliť uši priateľom so svojím nešťastím.
Skúste však v početnom klube fanúšikov prísť a presviedčať ich o hlúposti objektu ich fandenia. Tak isto si nepomôžem ani s väčšinou študentov, ktorí na chodbe fajčia jedna radosť a úplne ignorantsky vyfukujú dym na okoloidúceho. Ten však nemá inú možnosť ak prejsť povedľa, na rozdiel od fajčiaceho.
Niekedy mám pocit, že ja som tá nenormálna. Snažím sa síce tolerovať cigarety, ak idem tam, kde sa fajčí, už dopredu chystám práčku na prepáchnuté veci. Ak nechcem, nepôjdem tam. Ak chcem, idem. Je to moja voľba. Je však nenormálne, ak chcem aspoň tam, kde bývam mať od smradu pokoj? Svoj organizmus mám príliš rada na to, aby mi nevadilo dennodenné dýchanie tohto ničiteľa pľúc.
Na internáte sa zákonom zakázalo fajčiť. Huráá. Čakalo sa na to dlho, aktivisti proti fajčeniu sú spokojní. Avšak to, že na situácii sa nič nezmenilo už trápi iba tých „postihnutých", ktorí vedia, že fajčeniu chtivých študentov nevystraší ani zákon, ktorý bol v konečnej podstate nepraktický. Jedna veľká priestranná a vetraná izba vymedzená len na fajčenie by hádam pomohla oveľa viac.
To by som aspoň vedela kam poslať daného ignoranta, ak by si s cigaretkou postával vedľa mojej izby. A to verte, že tesnenia dverí na našom internáte sú „vynikajúco presné" s 1 - 2 cm odchýlkou. Takto mi iba povie, nech pálim do p*če a nech sa nes*riem, že on nemá kam inam a na zákon on j*be... Hmmm. A po takom duchaplnom komentári nemám vôbec chuť neefektívne diskutovať ďalej...
A tak len rezignujem s pocitom, že už tu dlho nebudem a naďalej prebehávam chodbou so zadržaným dychom ... na izbe potom s rozbúchaným srdcom doháňam nedostatok kyslíka :( ... naďalej odchádzam zo sprchy s vedomím, že kým dôjdem na izbu, moje čerstvo umyté vlasy budú mať nikotínovú arómu ... naďalej sa pravidelne mračím pri utieraní tváre do uteráka, ktorý má tiež túto známu arómu ... naďalej chodím po chodbe šprintom a prvý nádych v cieľovej stanici (hoc aj na záchode) je mi naozaj milší než na chodbe ... naďalej kontrolujem stav chodby pred tým než sa rozhodnem ísť do kúpeľne ... a snívam o vlastnom byte ...
Mnohí fajčiari sa oháňajú tým, že sú omieľané stále a stále len práva nefajčiarov a na nich sa nemyslí. Majú pravdu. Ale! Ovplyvňujú nefajčiari niekoho zdravotný stav svojím nefajčením?
Práva fajčiarom neberiem, ale končia tam, kde sa začína moje zdravie. Toť vsjo. :)
