So záujmom (počiatočným) som obchádzala každý regál. Čím viac "už videných" som však nechávala za sebou, tým viac som bola skeptická. To tu nemajú žiadnu PEKNÚ plyšovú hračku? Obchod bol obrovský, ponuka naozaj široká... a nenašla som nič. (?) Nič, čo by stálo za to v prípade potreby kúpiť, čo by sa mi ako dieťaťu zapáčilo, čo by som mohla nazvať pekným...
Bola som sklamaná. Každá druhá hračka mala tváričku nepríjemnú, takmer až namosúrenú, ledabolo našité ústa, úsmev krivý, skôr smutný než veselý. Ak by som polovicu z hračiek ukázala malému dieťaťu, skôr sa rozplače, než by nadšením jasalo. Väčšina má také otrasné, odfláknuté ksichtíky... nesrší z nich žiadna neha. Ako dieťa by som si ich asi neobľúbila.
Je to len môj dojem, alebo je to naozaj tak? Nebolo to len nedávno, keď boli v obchodoch hračky ľúbeznejšie? Radosť bola vyberať. Šili sa s väčším citom a dôkladnejšie. Aj keď bol menší výber, máloktorá nebola pekná.
Ak mi neostane nič iné, stále je tu našťastie voľba ihly a nite. Veľký výber látok s trochou fantázie a môžem sa pustiť do výroby vlastných hračiek. Veď, aj tak nedám dopustiť na hračky, ktoré mne a sestre ušila mama. Tie boli vždy pre mňa číslom 1.
Toto je ukážka mojich najobľubenejších (Modrá mačka je moja Milka, maco zas sestrin Bonifác :o) Milka síce stratila kamsi gaťky aj očné bielka :o( aj uši má pozaťahované... heh, ale ono sa to "samo sa to"... aj tak je najkrajšia ;)
PS: fotografie v perexe sú stiahnuté z www.dracik.sk , dúfam, že ma nik nezažaluje za robenie antireklamy :-O
