Uhm.
Tak poď, vstaň. Musíš ísť spať.
Uhm.
Ale fakt, nemôžeš tu len tak hybernovať, keď musíš ísť spať......Janik?.....spíš?
Eum.
Vstávajte obaja! Šupom.
Uhm. Uhm.
Musíte ísť spať, tak predsa vstávajte!
Uhm, už ideme.
Nie, nejdete.
Uhm.
Toto je bežná konverzácia medzi izbami 78 a 79. A stále a stále sa opakuje. Minimálne raz za týždeň.
Chlapci ležia na posteli dobré 4 hodiny. Samozrejme, že zaspali, hudba hrá na plné pecky, neóny nepríjemne útočia na oči a ja sa snažím v pokročilú nočnú hodinu chlapcom naznačiť, že načim sa hodiť do pyžamy, umyť zuby a ísť spať normálne, ako sa patrí. Boj ale málokedy vyhrám a tak rezignovane po niekoľkých pokusoch odchádzam do svojej izby....