Silvester 2004. Bratislava - fotografia odfotená nakrivo - horizont v diagonále.
Prečo nakrivo? Nie, netočila sa mi pri fotení hlava z alkoholu. Skôr z únavy. Môj prvý Silvester v Bratislave. Neplánovaný, nechcený. Len čerstvých pár hodín prepustená z nemocnice zmobilizovala som všetky sily aby som vydržala do polnoci a vyhrabala sa na hrad, vzhliadnuť ohňostroj. Ešte vo mne vrela krivda premeškaných Vianoc, ktoré som celé preležala osamote. Osem dní samoty nie je veľa, počas Vianoc však každý jeden deň beží osemnásobne dlhšie.
Chcela som to všetko dohnať. Síce slabá ale plná sily z čerstvo získanej voľnosti som sa s priateľom túlala večerným mestom.
Vrátnička na nás pozerala s prekvapením. „Ste prví, čo sa vrátili. Ani som nečakal také skoré návraty," vytiahla na nás počas odomykania dverí. Bolo niečo po jednej.
Áno, netradičné na študentov a ešte cez Silvestra. Žiadna oslava, žiadna telka, žiadny alkohol, či veselá hudba, len jedna malá prechádzka... a pritom si ten večer pamätám ako včerajšok. A to sa o iných Silvestroch povedať nedá...
