„Neskôr" už nastalo a ja sa neskutočne teším na najbližšiedni pokoja, na cestu domov, na blízkych, rodinu... Jedno obdobie stresovéhovypätia mám za sebou, tak hor sa regenerovať a naberať sily do ďalšieho...
Ľudia sa vonku šalejú, behajú po nákupných centrách,všade je ruch dvojnásobný, než inokedy. A mne je to v týchto chvíľachjedno. Nie som citový masochista, tak som sa oblúkom vyhla davua vianočnému šialenstvu, čo vytŕča všade vôkol a s nakúpenouzeleninkou som sa premiestnila tmavými uličkami na internát. Aj ten je užpoloprázdny. Keď budem z neho v nedeľu večer odchádzať, nebudesvietiť už ani jedno okno, pretože to moje zhasne chvíľu predtým. Tak akominulý rok... Tento hádam posledný.