V Humennom by sa mali naučiť,

Na internáteje to bežná vec, siete sú preťažené vždy a tak pri dôležitej robote, kedytlačí čas, používam kombináciu ctrl+s do omrzenia, občas i 30 krát do hodiny:D Veď, čo ak... To sú chvíle, kedy vo mne výpadok prúdu vyvoláva len(miernejšie povedané) negatívne emócie.

V inýchprípadoch mi však výpadky prúdu robia radosť. Možno to spôsobuje to pokojnétlmené svetlo sviečok. Možno spomienky na detstvo, kedy sme z toho mali sosestrou vzrúšo, behali po byte plnom blikajúcich svetielok a potajme siželali, nech to trvá čo najdlhšie.
Vnovembri, keď som bola po mesačnej prestávke opäť doma a jeden večersedela na návšteve u starých rodičov, vypadol prúd na celom „dva-áčku"Dlhých 40 minút sme pokračovali v debatách pri sviečke. Ten vzrušujúcipocit sa dostavil znova.
Nie jeto to isté, ako keď si človek vedome zapáli sviečku a vedome sa snažínavodiť pokojnú atmosféru. Nemá to čaro nečakaného. S výpadkom zhasne celýbarak, celé sídlisko, za oknom je zrazu neskutočná tma, ale hlavne všetkostíchne. Rádiá, všetky elektrospotrebiče sa odmlčia a až vtedy je možné„počuť" skutočné ticho.

Včerasme s Aľonou pri svojich túlačkách mestom zašli do palacinkárne. Mlsnúť sia ohriať svoje zmrznuté nosy nad horúcim čajom. Kým sme tam sedeli,vypadol prúd na celom námestí. Trvalo to síce len 10 minút, no nálada všetkýchv podniku bola o čosi veselšia, príjemnejšia. Asi som nebola jediná,v kom sa ozval ten detský vzrušujúci pocit z niečoho, čo sa tak bežnenestáva.
Tu smemali na stoloch sviečky, a tak chaos z dočasnej tmy nenastal.

Dnes smezašli do jedného obľúbeného podniku na ich „orieškový sen", ktorý nevynechámepri žiadnej spoločnej návšteve Humenného. Posledné dva poháre nám však vyfúkol párikobjednávajúci pred nami, tak sme trochu posmutnené zvolili náhradnú alternatívua zasadli.
Netrvalodlho a znovu vypadol prúd. Tu sviečky neboli, tak sme chvíľu sedeli potmea načúvali šepotu a tlmenému chichotu zo vzniknutej situácie. Párikod vedľajšieho stola, (ktorý nás pripravil o orieškové sny) si chvíľkovútmu vyriešil po svojom... Hmm, kebyže vypadne prúd skôr, tak počas ich „posvojom" by som ne-ba-da-ne..... ....a orieškové sny by trónili na našomstole ;-)
Medzitýmčašníčky ponachádzali kdesi zabudnuté sviečky, tak sa postupne kde-turozblikalo svetlo. Za oknom stále tma. Stromček na námestí tmavý, kaštieľ tmavýtiež, aj v „kaske" sa musel zrejme zastaviť koncert, nachvíľu sme zabanovali,že nesedíme práve tam, v hľadisku. Mohlo to byť zaujímavejšie :)
Prúdunebolo dobrú pol hodinu, ľudia sa v tom prítmí bavili tlmene. A znovusa dostavil ten príjemný vzrušujúci pocit.
Postupnesa však ľudia vytrácali, po troške opúšťali podnik a tak sme sa akoposledné vybrali aj my dve.

Pomýšľamzajtra znova skočiť do nejakého podniku, a ak sa to stane opäť, tak snáďaj uverím, že jedna z nás je predsa len magnet na výpadky... :)