Dnes už zhruba vieme, ako by prideľovanie grantov na vedu nemalo vyzerať. Vieme však aj to, ako by vyzerať malo? Po oprávnenom rozhorčení zo zneužívania fondov musí prísť na rad konštruktívna diskusia o tom, ako eurofondy prideľovať.
Ako to funguje teraz?
Zo zverejnených informácii vyplýva, že projekty na eurofondy posudzuje dvojčlenná komisia, ktorá často nemusí byť ani odborná. Vláda, ako aj minister školstva, to nepostrehli ako problém, a nijako tomu nevenovali pozornosť.
Ako by to mohlo byť inak?
To, že komisia by mala byť odborná, je jasné každému. Teda každému okrem SNS a Ficovej vlády. (Oni to ešte nevedia posúdiť a pýtajú sa na to Európskej komisie). My to už vieme a môžeme posunúť diskusiu ďalej. Otázka znie, či odbornosť poroty bude stačiť na zlepšenie procesu rozdeľovania fondov. Podľa mňa kľúčovým prvkom pri grantovom systéme by malo byť verejné vypočutie všetkých žiadateľov o dotáciu pred jej schválením. Predkladatelia projektov by sa mali dostaviť na verejnú prezentáciu, kde budú obhajovať svoj vlastný projekt. Podobne, ako sa to robí napríklad v komunite startupistov pri prideľovaní grantov pri omnoho nižších sumách. Každý “startupista” (napr. na podujatí Startup Awards) musí verejne predstúpiť pred odbornú porotu a následne odpovedať na jej otázky. Podobným procesom - verejného vypočutia - by mohli prejsť aj žiadatelia o vedecké dotácie. Skúsme si uviesť, ako by takáto prezentácia mohla prebiehať:
Proces verejného vypočutia
Každý žiadateľ o eurofondy musí súhlasiť s verejným odprezentovaním svojho projektu
Verejnej prezentácie sa musí zúčastniť aspoň jeden konateľ a aspoň jeden vedecký pracovník, zodpovedný za projekt. Dobrovoľne sa prezentácie môžu zúčastniť aj ďalší predstavitelia, napr. manažér - ekonóm projektu.
Po úvodnej prezentácii budú nasledovať otázky verejnosti. Otázky môže klásť ktokoľvek - predstaviteľ vedeckej komunity, ale aj ktorýkoľvek občan, ak prejaví záujem o účasť na prezentácii.
Všetky prezentácie aj s odpoveďami na otázky budú zverejnené na internete vo forme videa, prípadne aj vo forme textového prepisu
Vyhodnotenie projektov nebude nasledovať bezprostredne po verejnej prezentácii. Diskusia k projektom bude prebiehať po istú dobu naďalej, napríklad na internete, na zvolenom oficiálnom portáli určenom na takúto diskusiu. Do diskusie sa bude môcť zapojiť ktokoľvek. Každý občan bude môcť pripomienkovať projekt a zasielať dodatočné otázky.
Zabráni verejné vypočutie nekalým praktikám v eurofondoch?
Nie úplne. Ale takýmto praktikám definitívne nezabráni ani žiadne iné opatrenie (to by sme museli eurofondy zrušiť). Verejné vypočutie pomôže odhaliť podstatu a zmysel predkladaných projektov. Tie sú často písané nezrozumiteľným, úradníckym jazykom, pričom čitateľ má problém vôbec zistiť, čoho sa daný projekt týka. Organizácia, ktorá žiada verejnosť o podporu, by sa mala vedieť predstaviť a aj si svoj projekt obhájiť . V prípade použitia verejných zdrojov na vedu by nemala byť prioritou ani ochrana súkromného know-how firmy. Verejné zdroje na vedu slúžia na to, aby pomohli celej spoločnosti, nie len ich žiadateľom. To, do akej úrovne musí žiadateľ odhaliť svoje know-how a do akej miery ho môže chrániť, už môže byť vecou diskusie nad rámec tohto blogu.
Ďalšou výhodou verejného vypočutia je, že verejnosť spozná “tváre” ľudí, ktorí oficiálne stoja za daným projektom. Prípadným podvodníkom na eurofondy sa bude ťažšie hľadať “bielych koňov” z radov malých firiem. Konatelia a vedci sa totižto budú musieť zúčastniť takejto prezentácie. Ak by konatelia boli len nastrčené “figúrky”, ktoré s vedou nikdy neprišli do styku, veľmi rýchlo by sa to ukázalo v kole otázok od prítomného vedeckého publika.
Keď obhajobu svojej práce zvádnu tisícky diplomantov a bakalárov na štátniciach, musia to zvládnuť aj žiadatelia o miliónové dotácie na verejnom vedeckom vypočutí.
