Quo vadis budúcnosť?

Posledné dni sa mi stále viac a viac dostáva do uší téma budúcnosti, kariéry, šťastného života.Takmer každý z môjho okolia o tom rozpráva.Ako tak všetkých počúvam stačím si tvoriť aký, taký obraz o tom čo od života očakávajú.Cítim sa medzi nimi akosi strateno.Takmer všetci budujú svoj sen na akomsi systematickom princípe.Mnohí hovoria, že chcú veľa zarábať.Menšia skupina ľudí hovorí:"Chcem veľa zarábať, ale chcem aby ma práca bavila."No ja ešte neviem čo čakám od budúcnosti.Sme generácia ľudí, čo majú takmer na ružiach ustlané.Nie sme nútení rozmýšľať, lebo iní to robia za nás pre budovanie krajších zajtrajškov.Nie sme nepochopení, to len prostredníctvom všadeprítomných mienkotvorných elementov strácame samých seba.Odvšadiaľ sa na nás valí trendy hudba, zábava, štýl, či literatúra.A my nie sme nútení hľadať alternatívu.Možno preto nik zatiaľ nepovedal, že chce pomáhať ľuďom.