A my, cestujúci iba preletíme okolo nich .. s empétrojkami v ušiach a pohľadom upretým do zeme, prípadne na strop hodný minimálne európskej výstavy postmoderného umenia .. niekedy si zoberieme aj leták kričiaci na nás superlákavou ponukou niektorej fantastickej jazykovej školy, ktorá sľubuje hory doly takmer zadarmo .. alebo berieme noviny, aby sme do seba naliali ďalšiu dávku politiky premiešanej s aktualitami z našeho „hlavního města“ a dobrou dávkou čerstvého bulváru ... to je asi tak všetko na čo sa zmôžeme.My, uponáhľaná spoločnosť, tak vehementne hlásajúca hodnoty ako ľudskosť či tolerancia nie sme schopní zdvihnúť zrak a s úsmevom povedať tak jednodúché „Ne, ďěkuji. Hezký den.“"Bóóóže .. aké klišé .. to už v sebe naozaj nemáme ani kúštik ľudskosti?
