UPOZORNENIE: Tento článok nemá intencie nikomu nanucovať určitý názor alebo presvedčenie, ale otvoriť konštruktívnu a vecnú diskusiu na túto tému.
Registrované partnerstvo (RP) je inštitút, ktorý má zaistiť právnu istotu pre spolužitie dvojíc rovnakého pohlavia. Zákon by mal upravovať uzatváranie partnerstva, podmienky pre jeho zrušenie alebo zánik, vzájomné majetkoprávne vzťahy partnerov, ich práva a povinnosti voči sebe samým, voči inštitúciám a voči štátu. Zákon o registrovanom partnerstve by mal dvojiciam rovnakého pohlavia dať právnu istotu ukotvenú v právnom poriadku SR.
Nakoľko podľa mojich informácií na Slovensku stále neexistuje návrh takéhoto zákona (prosím opravte ma, ak sa mýlim) pokúsim sa vám priblížiť základné argumenty pre vznik takejto právnej úpravy, sčasti vychádzajúc z českého návrhu zákona.
Základné pojmy, ktoré by mali byť zahrnuté v návrhu zákona:
Partnerstvom sa myslí trvalé spolužitie dvoch osôb rovnakého pohlavia, je prejavom slobodnej vôle oboch osôb a môže vzniknúť formou súhlasného a slobodného prehlásenia na matričnom úrade.
Práva a povinnosti oboch partnerov v takomto partnerstve sú rovnaké. O záležitostiach partnerského spolužitia rozhodujú obaja partneri spoločne. Partneri sú oprávnení zastupovať jeden druhého v bežných záležitostiach.
Bezpodielové spoluvlastníctvo a dedenie v prvej skupine je zaručené.
Právo na informácie o zdravotnom stave partnerov je zaručené.
Partneri majú voči sebe vyživovaciu povinnosť, a to aj po zrušení partnerského zväzku.
Pokiaľ je jeden z partnetov roďičom vlastného dieťaťa, jeho rodičovské povinnosti vznikom partnerstva nezanikajú. Partner má naďalej právo a povinnosť na riadnu výchovu svojho dieťaťa. Vznik partnerstva nie je prekážkou zverenia partnerovho vlastného dieťaťa do jeho výchovy (napr. po rozvode). Trvajúce partnerstvo však bráni tomu, aby sa jeden z partnerov stal osvojiteľom dieťaťa. Pokiaľ jeden z partnerov vychováva svoje dieťa a obaja partneri žijú v jednej domácnosti, podieľa sa na výchove dieťaťa aj druhý partner (povinnosti sa vzťahujú aj na neho).
Partnerstvo zaniká zrušením alebo smrťou jedného z partnerov.
Partnerstvo sa uzatvára na matričnom úrade a zapisuje sa aj do občianskeho preukazu.
Argumenty odporcov takejto právnej úpravy sú nepodložené, tendenčné a nesprávne. Nebolo by správne konkrétne označiť týchto odporcov, preto len uvediem, že ich vyjadrenia sú zväčša známe z rôznych internetových diskusií.
Odporcovia RP sa napríklad opierajú o možnosť ošetriť zmienené vzťahy zmluvou podpísanou pred notárom. Práva zaručené inštitútom RP však nie je možné plne zaručiť zmluvou, či závetom. Otázka dedenia by nebola celkom vyriešená a takýto závet by bol napadnuteľný pred súdom.
Ďalej je zjavná obava ohrozenia „tradičnej“ rodiny, či manželstva. Myslím si, že táto obava je neopodstatnená. Nie je totiž možné, aby existencia registrovaných partnerstiev mohla ohroziť spoločnosť. Takýto inštitút je predovšetkým určený trvalým homosexuálnym vzťahom (životné partnerstvá), a zakladá sa výhradne na dobrovolnosti dvoch dospelých osôb. Možnosť uzavrieť RP by v žiadnom prípade nezvýšila počet homosexuálov a taktiež by muži (ženy) nezačali hromadne opúšťať svoje rodiny a uzatvárať partnerstvá. Čiže tento argument je tiež tendenčný a nezakladá sa na reálnych predpokladoch.
Ďalším z neopodstatnených argumentov proti RP je kresťanská tradícia. Dovolím si citovať Ústavu SR v niekoľkých bodoch: - “Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“ (Čl. 1, ods. 1)
Znamená to, že žiadne náboženstvo či cirkev nemá právo zasahovať do slobôd občanov SR, ani ich akýmkoľvek spôsobom obmedzovať, či upierať.
- “Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená….“ (Čl. 16, ods. 1)
- “Osobná sloboda sa zaručuje.“ (Čl. 17, ods. 1)
Obsah osobnej slobody (teda čo všetko tento pojem zahrňuje) nie je konkrétne pozitívne vymedzený, avšak osobná slodoba jednotlivca by mala byť právne zaručená do tej miery, kým nenarúša osobnú slobodu iného jednotlivca.
Životné partnerstvo (či už formou manželstva alebo registrovaného partnerstva) je slobodným prejavom vôle dvoch osôb (heterosexuálov alebo homosexuálov), a malo by byť zaručené a chránené právnym poriadkom SR. Ak dve osoby uzavrú RP, nebudú tým predsa akokoľvek narúšať alebo obmedzovať práva a slobody iných osôb.
Myslím si, že je potrebné a správne, aby Slovenská republika zahrnula registrované partnerstvá do svojho právneho poriadku nie preto, že by takýto krok bol moderný (po vzore iných krajín), ale predovšetkým z dôvodu zabezpečenia rovnakých práv pre všetkých svojich občanov. Slovenská republika sa bude môcť hrdiť demokraciou len vtedy, keď bude v rovnakej miere zabezpečovať práva všetkých menšín. Podľa posledných odhadov je v SR približne 200 tisíc homosexuálne orientovaných občanov, ktorých práva nie sú plne zaručené.
Vznik a schválenie zákona o registrovaných partnerstvách je možné podporiť podpisom petície, ktorá sa nachádza napríklad aj na stránkach hnutia za rovnoprávnosť homosexuálnych občanov SR GANYMEDES (na tejto linke http://www.ganymedes.info/peticia.html)
Je dôležité aby mala naša spoločnosť dostatok informácií o homosexualite a o požiadavkách tejto menšiny, aby sa predišlo odsudzovaniu, fámam a neraz aj slovným, či dokonca osobným útokom voči týmto občanom. Verím preto, že súčastná iniciatíva bude sprevádzaná kvalitnou informačnou kampaňou, ktorá bude odpovedať na všetky otázky, na ktoré naša spoločnosť ešte nemá odpovede.
DISCLAIMER: Tento článok je uverejnený ako osobná úvaha autora nad problematikou registrovaného partnerstva a priamo nevyjadruje názory žiadnej konkrétnej organizácie či občianskeho združenia.
Autor čerpal z nasledovných zdrojov: Gay a lesbická liga (ČR), Návrh zákona o registrovanom partnerstve (ČR), Ústava SR, Hnutie za rovnoprávnosť homosexuálnych občanov SR GANYMEDES
