Tou úžasnou superfantastickou zmulou si Slovensko zaslúžilo obdiv celého sveta. Ono ale o taký obdiv nestálo, stačil mu obdiv a uznanie tej jedinej .. onej .. stolice. Slovensko si za 25 rokov prehĺbilo svoj vzťah k stolici natoľko, že samotná Polská republika začala neznesiteľne žiarliť a domáhať sa rovnakého uznania. Lenže to nešlo, pretože Katolíkovo (SR) sa stalo „nambr uan“ u tej onej, stolice. Slovensko zmenilo štruktúru zákonodarného zboru, ktorého väčšia polovica sa venovala výlučne zmluve – jej úpravám, opravám a dodatkom. Táto malá veľká krajina pod slnkom zmenila aj štátne sviatky, ponechala si len sviatky na počesť svätým. Zmenila sa aj kultúra a školstvo. Samozrejme k lepšiemu. Kiná boli zrušené, kládol sa totiž dôraz na putovné katolícke divadlo. Ako inak. Vysoké školy boli taktiež zrušené a v činnosti zostali len tie, z ktorých vychádzali učitelia, kňazi a plánovači. Zase, ako inak. Slovensko sa preslávilo svojou vierou, toleranciou a láskou k blížnemu. A to až do takej miery, že všetky menšiny s iným vyznaním, iným presvedčením, homosexuáli a iní (jednoducho nekatolíci) sa odsťahovali z tejto supertolerantnej krajiny a uvolnili tým miesto neobmedzenej viere a pokore. Tí, čo ostali a odvážili sa vzdorovať, boli „upalovaní“ na hranici s bývalým bratom, dnes demokratickým a liberálnym Českom. Samozrejme aj s kuframi a pasom s veľkou červenou pečiatkou „NEŽIADÚCI“.
Prešlo ďalších 20 rokov a Katolíkovo sa rozhodlo prijať svojho „veľkého suseda“ Polsko k sebe. A tak roku pána 2051 vznikla Slovensko-Polská Katolícka Republika (SPKR). Dňom vzniku táto nová federácia vystúpila z Európskej únie a začína písať svoju vlastnú históriu. Snaží sa naväzovať veľmi úzke vzťahy so štátmi, ktoré sú postavené na identických princípoch – treba však povedať, že v tomto smere má mierne obmedzené možnosti, keďže sa počet týchto štátov rovná presne nule. Preto ostáva jediným partnerom SPKR stolica. Všetky ostatné štáty sveta majú vízovú povinnosť a veľmi prísne kontrolované obchodné styky. SPKR je totiž do veľkej miery sebestačná. Vracia sa k historickým tradíciám obrábania pôdy a výroby väčšiny výrobkov svojpomocne. Turizmus mimo územia SPKR nie je podporovaný, pretože je nemorálny, nesprávny a nekatolický. A občania ani netúžia cestovať do krajín, v ktorých by na nich striehol diabol. Najvyššou odmenou pre občanov je výlet do stolice. Takýto výlet je umožnený každému a je bezplatný. Lety sú prevádzkované 4 krát do dňa a buduje sa aj podzemná rýchlovlaková dráha, ktorá by mala byť dokončená okolo roku pána 2060. Samozrejme, bude tiež bezplatná.
SPKR zabudlo na všetko demokraticé zlo, ktoré ho postihlo za minulé roky. SPKR je hrdé na svoju „suverenitu“, ideologickú volnosť, lásku, toleranciu. A hlavne na svoje jediné neomylné hnutie, ktorému denno denne ďakuje za tú úžasnú superfantastickú zmluvu...
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Momentálna politická situácia prispieva k môjmu presvedčeniu, že zmluva o výhrade vo svedomí nebude prijatá. Dúfam, že dokážeme vzdorovať nátlaku KDH aj naďalej a nedovolíme, aby sa zo Slovenska stal klerikálny štát. Mali by sme ísť cestou tolerancie, porozumenia a uznávania ľudskej slobody namiesto diskriminácie a zvýhodňovania na základe vierovyznania.