Premýšlam. Cítim, že som mierne nervózny a neviem prečo. Na každej stanici si myslím, že už vystúpi a ja pokojne dokončím svoju každodennú cestu, ale stále nič. Občas vytiahneme hudobné prehrávače, zmeníme pesničku a hodíme letmý pohľad.
Vystupuje až na konečnej. Najskôr ON, ja hneď po ňom. Na chvíľu sa obzriem za ním. Za chrbtom mi sviští odchádzajúce metro. A v tom mi TO dojde. DÁŽDNIK!! Ostal položený na sedadle...(ach tá hlava deravá..)