Podľa mňa je to hlavne absolútnym nedostatkom informácií o homosexualite ako takej. Z tohto nedostatku pramení odsudzovanie, strach, nenávisť, ako aj mistifikácia homosexálov. Prečo sa pri slove homosexuál väčšine ľudí okamžite vynorí obraz muža, promiskuitnej vytočenej herečky v žltých elasťákoch a obtiahnutom ružovom tričku? Je naozaj možné, že spoločnosť má klapky na očiach a nevidí si za špičku vlastného nosu?Áno, medializácia homosexuality prispieva k takémuto pohľadu. Médiá majú radi výstrednosť, nevšednosť a gýč. Ale prečo pri iných témach dokážeme usúdiť, že to, čo do nás médiá tak vehementne hustia, nemusí byť celkom pravda? Lenže väčšina homosexuálov sú celkom obyčajní ľudia s celkom všedým životom, radosťou aj problémami .. až na jeden rozdiel - v tom, koho ľúbia. Byť iný, byť teplý znamená len ľúbiť osobu rovnakého pohlavia. Nič viac, nič menej. Je toto zlé, choré, či nezdravé? Pretože pre homosexuála je takýto pocit prirodzený a napĺňa ho šťastím. Je láska snáď dôvodom na odsudzovanie? Som presvedčený, že nie.Prečo máme potom taký problém umožniť týmto ľuďom žit svoje životy naplno, tak ako to robia ostatní, "normálni"? Prečo im tak vehementne bránime v spoločnom živote, v uzavretí registrovaného partnerstva? Ako môže spolužitie dvoch osôb ohroziť spoločnosť? Ako? Prečo?Myslím, že je čas zahodiť predsudky, prehodnotiť vlastné postoje a pozrieť sa na svet okolo seba nezaujatými očami ...PS:Senát ČR včera schválil zákon o registrovaných partnerstvách homosexuálov. Za hlasovalo 45 z 65 prítomných senátorov. Zákon čaká na prezidentov podpis. Česko by sa tak stalo prvou postkomunistickou krajinou, ktorá by takýto zákon prijala. Tento zákon prináša právo na zastupovť sa v bežných záležitostiach, dediť v prvej skupine, mať právo na informácie o zdravotnom stave partnera, ale ukladá aj vyživovaciu povinnosť. (ČTK)
