Vyliezam z postele, otváram žalúzie, šúcham si oči. Môj mozog sa pomaly štartuje, asi ako starý a neudržiavaný windows. Nechce sa mi vstávať, íst do práce, na nákup a naspäť domov .. dnes chcem len byť ... bez zbytočnej mozgovej aktivity.. Ale podporné programy postupne nabiehajú a ja sa začínam hýbať. Do kuchyňe vybrať maslo z chladničky, zaliať kávu. Pomaly sa suchocem do kúpelne na rannú očistu. Všetko má svoju postupnosť a svoj ranný rituál mám dokonale nacvičený.
Obliekam sa, pijem ranný pohár lahkej koly, ktorá štartuje moje motory. Sadám si pred telku, pozerám ranné správy, ukrajujem z vianočky. Natieram ju maslom, sŕkam kávu. V hlave prázdno, ale niekde v diaľke cítim prvé myšlienky. Cítim, že prichádzajú, začínajú ma zamestnávať..Letmý pohľad na hodiky, šál, bunda, rukavice. Kde mám kľuče od auta? Naspäť do izby. Odhrabávam auto, dnes nasnežilo. Počasie sa mi snaží niečo naznačiť. Ale ja nechápem a tak to nechávam tak. Neriešim.
Noviny, chytám si fleka v metre, čítam, premýšlam. Uvedomujem si, že môj deň práve začal.
Sic vita est.
