Rokmi sa postupne v slovenskej spoločnosti čoraz viac diskutuje na tému LGBTI. Teroristický útok v Bratislave z 12. októbra 2022, okrem bezpečnosti, otvára dosiaľ tabuizované otázky tejto komunity. Táto téma je však pre laikov stále neprebádaným územím. Zatiaľ čo svetoví autori, (ktorí aktívne píšu na LGBT tému), prinášajú náhľad do širokej škály problematiky, tí slovenskí sa s ňou len zoznamujú. K Daniele Slávik (Láska je láska r. 2017), Kataríne Bilkovičovej (Farby života r. 2023) sa najnovšie pridali aj Frankie Kozmon (Hľadanie Adama r. 2024) a Karin Horváthová (Šťastie v nešťastí r. 2024) ju len zľahka načala.
Text je dobre stráviteľný, autorka má skvelý štýl písania. Celková štylistika viet je jednoduchá, bez zbytočných dlhých súvetí. Ľahká na pochopenie a vžitie sa do pocitov hlavnej hrdinky aj jej vnútorného sveta. Príbeh je písaný odľahčene a s humorom, čitatelia sa na niektorých frázach aj pousmejú. Lea strávila v manželstve dlhých desať rokov. Myslela si, že má všetko. Milujúceho muža, skvelú prácu a vysnívané bábätko na ceste. Jej svet sa zrúti, keď jej manžel z ničoho nič oznámi, že je homosexuál. Možno sa niektorí čitatelia pozastavia nad touto skutočnosťou, veď ako môže človek z ničoho nič zmeniť svoju orientáciu? Práve nad touto otázkou je potrebné sa pozastaviť a pripomenúť si podstatné fakty.
Igor je vekovo mužom, ktorý zažil detstvo približne z deväťdesiatych rokov, kedy bola táto téma na Slovensku neprebádaná a v spoločnosti zakázaná. Napriek páde totalitného režimu stále v ľuďoch prevládala nielen neslávna rasová mienka, ale aj odcudzovanie všetkého, čo sa vymykalo „normálnosti“. Občania odlišnej rasy, náboženstva, hendikepovaní ale aj inak orientovaní, sa pre útoky stiahli do úzadia a prispôsobili sa požiadavkám spoločnosti. Otázka však zostávala: dokedy človek vydrží v sebazaprení a v ničivej osamelosti?
Pre magazín Pride Košice poskytol interview aj Matúš, (26. septembra, 2023) ktorý rozpráva o veľkom priznaní pred rodinou a príbuznými, o svojich pocitoch, ale aj o tom, aké bolo byť gayom v deväťdesiatych rokoch. V tom čase bolo verejné priznanie nemysliteľné a LGBT literatúru by ste len ťažko našli. Azda najznámejším prípadom v histórii, je Freddie Mercury, ktorý dlhodobo tvoril pár s Mary Austinovou. Po nejakom čase však boli viac medializovaní jeho partnerské vzťahy, neskôr Jimm Hutton. S Mary však aj naďalej udržiaval priateľské kontakty. Je teda možné, že sa autorka ním inšpirovala? Táto téma ale nie je hlavnou rozvinutou, avšak ponúka mnohé otázky seba prijatia.
Príťažlivosť je hybnou silou, kedy sú k sebe priťahované akékoľvek dve látky. Absencia fyzickej príťažlivosti nemusí znamenať absenciu duševnej. Je jasné, že autorka si pre čitateľov pripravila materiál na zamyslenie a šikovne ju pretavila do príbehu. Správanie hlavného hrdinu po zistení životnej udalosti nie je nevyzreté a nevybúrené, ale uvedomelé a zodpovedné. Opäť sa potvrdilo, že výchova je kľúčovým faktorom v mnohých oblastiach nášho rozhodnutia a neskoršieho správania sa. Igora som rešpektovala kvôli jeho schopnosti prebrať zodpovednosť za svoje činy. Mnoho mužov by si malo prečítať túto knihu, ba dokonca brať si z neho príklad! Autorka tak možno vytvorila postavu, ktorej prístup by si želala väčšina žien. Taktiež bol dobrý nápad na oživenie príbehu podcastom Babinec, kde sa preberajú bežné situácie v manželstve . Azda každá vydatá žena sa v tom nájde, pretože zachytáva stereotypný život so všetkým, čo k tomu patrí.
Ďalšia téma je vychovávanie detí s absenciou rodiča a výchova detí v instantnej rodine. Lea zostala na všetko sama. Predstava, že nebude mať po svojom boku partnera tak, ako sa to stalo aj jej otcovi, bola plná obáv a strachu z budúcnosti. Nešlo len o nedostatok lásky a túžbu po partnerovi, (nakoľko človek ako tvor spoločenský nie je prispôsobený žiť osamote), ale aj hodnotenie a spochybňovanie svojej atraktivity. Nezáujem muža môže naštrbiť ženské sebavedomie a tým prispieť k stavom frustrácie, úzkosti aj depresii. Črtá sa otázka , koľko žien dostáva komplimenty od svojho manžela? Koľko mužov po svadbe, po všedných dňoch, ocení prácu ženy a jej atraktivitu? Stačí na vzťah len láska? Putá sa môžu ľahko pretrhnúť aj pri tom najideálnejšom partnerstve, ak sa o vzťah ľudia nestarajú. Spoločnosť tvoria najrozmanitejší ľudia s rôznymi osudmi, no azda každý pozná ženu, ktorá prežíva podobné pocity ako Lea. V pozadí sa skrýva aj finančná otázka slobodnej matky, ktorá na Slovensku stále nedostáva adekvátnu pomoc od štátu o to viac, ak ide o otázku hendikepovaného dieťaťa. V príbehu môžu čitatelia krásne vidieť Leine obavy, a aj keď ich nevyslovila priamo, dieťa potrebuje zabezpečenie , ktoré stojí financie. No aj nech bola v akejkoľvek situácii, nikdy neuvažovala nad potratom čím si zaručene získa ešte väčšie sympatie čitateľov. No nie sú to len obavy o zdravie, ale aj či bude mať dosť síl zvládnuť to sama, najmä emočne. Strata partnera o to vyvoláva intenzívnejšie pocity derivácie.
Na pozadí sa črtá ďalšia problematika a vzhľadom na charakter príbehu je škoda, že ju autorka viac nerozvinula. Vplyv technológií na vývoj detskej psychiky je téma, na ktorú dvíhajú varovný prst aj detskí pediatri, neurológovia a pedopsychiatri . Zakaždým, keď autorka vsunula do príbehu detských protagonistov, išlo o upútanie pozornosti tabletom. Na portáli Edual, Mgr. Alena Vytřísalová (22. septembra 2020) jasné uvádza všetky nástrahy a dôsledky nadmerného používania technológií:
-vznik ADHD a porucha pozornosti
-stavy úzkosti až depresie
- pri častom sedení pri počítači deformácia chrbtice
-nedostatok spánku
-agresia
-v extrémnych prípadoch zmeny na mozgu
Aj keď sa bez technológií už v dnešnom svete človek nezaobíde, najmä ak sú požiadavky denného života smerované do online priestoru, povinnosť rodiča (zákonného zástupcu) je dohliadať na dieťa vo všetkých smeroch. Je vyslovene znepokojivé, že deti v priemere šesť až osem rokov trávia na tablete toľko času. Otázka je, či sa naozaj technológie v takom nízkom veku nedajú nahradiť inou zábavou? Ľudia všeobecne majú nízku vzdelanosť o vplyvoch technológií a volia tú „jednoduchšiu“ alternatívu, ktorá nie vždy je správna. No na druhej strane, systém tiež nevychádza v ústrety rodičom a je nastavený tak, aby človeku nezostala skoro žiadna energia naplno venovať sa deťom. Ako teda nájsť harmóniu a potrebný čas na správny vývoj detskej psychiky? Možno to chce viac času, možno ísť proti prúdu no najdôležitejšie vzdelávať sa aj v týchto oblastiach a správne vyhodnotiť možné riziká s ohľadom na vek.
O slepej láske sa píšu básne a rôzne príbehy. Niekedy ju nevidíme a pritom ju máme rovno pred sebou. Doktora Mázera si čitatelia rýchlo obľúbia, má totiž všetky predpoklady dobrého muža. Avšak pre mňa bol plytký, jednotvárny a príliš dokonalý. Chýbalo mi viac skladačiek z jeho minulosti, manželstva, (čo síce bolo spomínané, ale nie dostatočne), vnútorné prežívanie a viac z minulosti, vďaka čomu sa zaryje do sŕdc čitateľov. Bolo to spôsobené aj tým, že celá kniha bola písaná v prvej osobe, čo bolo v niektorých momentoch na škodu. Čitatelia sú tým pádom ukrátení o podstatnú štruktúru a vrstvenie postavy do dokonalosti. Moje odporúčanie autorke: popracovať na vývoji vedľajších postáv, ak sa postupom deja stanú hlavnými, nielen na samotnej hlavnej. Taktiež zvážiť vsuvky a pohľady aj druhého hlavného hrdinu, alebo písať v tretej osobe, čím sa pokryje širšie spektrum postáv aj diania. Lea ako hlavná postava bola zvládnutá perfektne, postupom príbehu sa formovala. U Mázera mi chýbali city. Kedy začal Leu vnímať inak? Čo sa v ňom dohrávalo? Aj keď to bolo v pár vetách vysvetlené, chýbal mi stručnejší koncept.
Nepodceňujte popôrodnú depresiu! Prejavuje sa po pôrode extrémnymi výkyvmi nálad, depresiami, poruchami sústredenosti, výpadkami pamäte či v extrémnych prípadoch nezáujmom o dieťa. Leine výkyvy neboli až také drastické, no pod povrchom si prechádzala hlbokými dilemami. Tehotné ženy počúvajú dookola nevyžiadane rady, no najmä reči o krásnom materstve. O pocitoch, ktoré naplnia každú matku, len čo vezme do náruče svoje vytúžené dieťa. Realita je však úplne iná a osobne by som v prvom rade zakázala zavádzajúce príspevky s hoaxami. Nikto sa nezmieni o bolesti, bezsenných nocí, trýznivom dojčení, ale najmä o odcudzujúcich pohľadoch, keď si žena dovolí sťažovať sa. Keď nemá náladu ísť medzi ľudí, lebo do centra pozornosti sa automaticky dostáva dieťa a na matku sa zabúda! Keď je frustrácia zo strachu zlyhania väčšia než logické uvažovanie. O pomoci manžela môže snívať a keď aj, väčšinu si pretrpí žena. V minulosti to nemali matky jednoduché, no povedala by som, že ani dnes to nie je ideálne. V príbehu priam hmatateľne cítiť Leino zúfalstvo a obavy, jej vnútorný svet a najmä prehodnotenie priorít.
Záver bol síce očakávateľný, ale zároveň je aj prísľubom, že svet nie je čiernobiely, ľudia jednotvárny a občas je potreba zastaviť sa a porozmýšľať nad svojimi slovami a skutkami. Tento príbeh sa mi veľmi dobre čítal a rozhodne si ešte niekedy chcem od autorky niečo prečítať. Rozhodne knihu odporúčam.
